osť nezhoduje. Banskobystrického rodáka M. Handzuša zasiahol trejd a z dresu s číslom 26 v St. Louis sa musel prezliecť do šestnástky vo Phoenixe.

Pavol Demitra sa nedávno pre náš denník vyjadril, že za rozpustením slovenskej enklávy v St. Louis šípil niečí zámer. Vy?

„Základná časť predminulej sezóny nám vyšla skvele. Noviny o nás písali, že s Demitrom a Bartečkom patríme medzi najlepšie lajny v celej NHL. Možno to niekomu prekážalo. Ale podľa mňa skôr išlo len o neúprosnú zhodu okolností biznisu. V St. Louis chceli hviezdu Tkachuka, a tak zaňho museli poskytnúť náhradu. Doplatil som na to ja s Lacom Nagyom. Na druhej strane bolo pre nás dobrou vizitkou, že sme boli žiadaní aj v iných kluboch NHL.“

Zvykli ste si na Phoenix?

„Je tam teplejšie, v decembri sú bežné dvadsaťstupňové teploty, čakajú ma teda Vianoce bez snehu. Podľa rozhovorov s trénerom by som mal v budúcej sezóne dostať dosť času na ľade. To je najdôležitejšie. Prirodzene, najradšej by som hral v útoku s Lacom Nagyom. Všetko sa však bude odvíjať od kvality mojich výkonov.“

Ako na vás zapôsobil majiteľ vášho klubu, legendárny člen hokejovej Siene slávy Wayne Gretzky?

„Mal som s ním zopár rozhovorov. Gretzky sa správal úplne normálne, bez akéhokoľvek náznaku povýšenectva. Príjemný spoločník, ktorý nikdy nedáva najavo, že vyhral štyrikrát Stanley Cup. Jeho obdivuhodná hráčska minulosť môže byť pre Phoenix výhodou. Má neoceniteľné skúsenosti, prirodzenú autoritu a cit pre skladbu tímu.“

Nepomýšľa Gretzky napodobniť vlastníka Pittsburghu Maria Lemieuxa, ktorý sa po vyše trojročnej prestávke znovu vrátil na ľad NHL?

„Počul som rôzne špekulácie, ale myslím, že Gretzky už hrať nebude.“

Hovorili ste s Gretzkým o možnosti vášho skoršieho uvoľnenia do slovenskej reprezentácie na olympijský predturnaj v Salt Lake City?

„Zatiaľ nie. Veľmi dôležité bude, aké získa klub body a postavenie v NHL tesne pred olympiádou. Ak priaznivé, určite by bola šanca väčšia. Zatiaľ však nedokážem odhadnúť ich reakciu.“

Na MS v Nemecku ste skúšali pomôcť slovenskému tímu, ale zranenie brušného svalu vás z Norimbergu poslalo domov. Ako ste strávili prvé leto ako Phoenixčan?

„Trošku som oddychoval doma v Banskej Bytrici a začal som trénovať problematické partie brušného svalstva. Nič nechcem zakríknuť, ale verím, že z vleklého zranenia som už definitívne vyliečený.“

Nemenej na vás doľahla psychická trauma, ktorou bol trejd z obľúbeného Saint Louis do Phoenixu. Prebolelo?

„Paľo Demitra mi bude stále chýbať. Na ľade i mimo neho sme si rozumeli a veľa prežili. Neostáva nám však nič iné, iba sa s tým zmieriť a ísť ďalej.“

Pred rokom ste absolvovali aj Tatranský kemp kondičného špecialistu Dušana Benického. Teraz ste v ňom chýbali. Prečo?

„Chcel som ho absolvovať aj teraz. Ale musel som sa venovať priateľovi, ktorý mi prišiel z Ameriky pomáhať so zraneným bruchom. Pripravil a predvádzal mi nový cvičebný program, ktorý budem používať aj v sezóne.“

Bol váš americký priateľ na Slovensku prvýkrát, ako sa mu páčilo?

„Väčšinou majú ľudia zo zámoria predsudky, že sa ocitnú v nejakej diere. Ale keď sa prídu pozrieť na vlastné oči, sú príjemne prekvapení, že také niečo nečakali. Taký bol i jeho prípad.“

V Piešťanoch vás tréner Ján Filc zaradil podľa očakávania k Demitrovi, no na ľavom krídle bude mať Mariána Hossu. Spokojný?

„Je to pre mňa pocta hrať s takýmito skvelými hráčmi. Môžem sa na ich umení aj trošku priživiť. (Smiech.)“

Trénovali ste na ľade aj v Banskej Bystrici. Kedy sa vaši rodáci vrátia do Extraligy?

„Iba raz som bol s nimi na ľade. Myslím, že Bystričania nechcú postúpiť už v najbližšej sezóne, ale budujú mužstvo tak, aby sa súčasný veľmi mladý tím prebojoval medzi elitu do troch rokov. Ak im vydrží budovateľský entuziazmus, malo by sa im to podariť.“

V lete zvyknete tráviť voľný čas s knihou, čo čítate?

„Momentálne nič, som rozlietaný. Asi si všetky čitateľské plány odložím na zimu. Naposledy som čítal o tajných službách KGB, táto téma ma veľmi baví.“

VOJTECH JURKOVIČ