
Starý taliansky vlak (v pozadí) a jeho supernoví nasledovníci – francúzske rýchlovlaky TGV. FOTO – TASR/AP
Súboj titanov sa začal už v roku 1981, keď bola spustená do prevádzky prvá linka rýchlovlaku TGV medzi Parížom a Lyonom. TGV má oproti svojmu súperovi niekoľko výhod. Prvá je rýchlosť. Kým v roku 1936 ste sa z Paríža dostali do Marseille za viac ako 16 hodín, pred rokom to trvalo už len 4 hodiny a vďaka novému TGV „preletíte“ dnes 900 km za necelé tri hodiny.
Cesta lietadlom trvá síce len hodinu a dvadsať minút, no treba k tomu pripočítať dopravu na letisko a čas potrebný na vybavenie letu.
Rýchlosť a pohodlie TGV síce nepresvedčili francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca, ktorý sa na inauguráciu novej trate dopravil lietadlom, no pre bežných pasažierov sú to pádne argumenty. Okrem podstatne prístupnejších cien je totiž presnosť ďalším plusom vlaku. Francúzske železnice si dali záväzok prepraviť 90 percent pasažierov načas, s toleranciou 10 minút. Leteckí dopravcovia trochu zaostávajú: v roku 2000 doletelo načas len 77 percent vnútroštátnych spojov, to znamená s menej ako 15-minútovým oneskorením. (kra)