Inauguračné oslavy sa skončili, lampióny zhasli a nový rýchlovlak TGV Méditerrannée musí dokázať, že nádeje, ktoré sa doň vkladali, neboli márne. Hoci nový rýchlovlak, ktorý prekonáva 900-kilometrovú vzdialenosť medzi Parížom a Marseille za necelé tri hodiny, bol spustený do prevádzky 20. júna, už počas prázdnin ukázal niekoľko nedostatkov.
Presnosť ešte nie je výsadou
Francúzske železnice sa bránia: „Nemôžeme za to, že demonštranti zablokovali na dve hodiny stanicu v Creusot, čo spôsobilo až trojhodinové meškanie viac ako 40 rýchlovlakov. Nemôžeme ani za požiar na signalizačnom zariadení v tuneli pri Marseille, ani za tri samovraždy, požiar lesa či únik toxickej látky.“
Na novej trati však pretrvávajú technické problémy. Cestujúci sa sťažujú, že niektoré nové stanice nie sú dokončené: chýba ozvučenie v halách a na nástupištiach či informačné tabule. Protipožiarne zariadenia sa spúšťajú samovoľne už pri zapálení cigarety. To všetko spôsobuje, že dochvíľnosť vlakov, ktorú tak sľubovali železnice, nie je stále skutočnosťou. Prvý týždeň rešpektovalo cestovný poriadok na novej trati 77 percent vypravených vlakov, šiesty týždeň to bolo 82 percent. Železnice však ostávajú optimistické: 90 percent, na ktoré sa zaviazali, nie je podľa nich v budúcnosti nedosiahnuteľných.
Tento záväzok má svoju cenu. Železnice vracajú 30 percent ceny lístku v prípade, že vlak dôjde do stanice s viac ako 30-minútovým meškaním. To predstavuje každoročne 70 miliónov frankov (451 miliónov korún), za ktoré by sa dala kúpiť nová suprava rýchlovlaku! „V tomto roku túto sumu pravdepodobne prekročíme,“ konštatuje M. Pépy, hovorca železníc.
Superprojekt sa predražil
Keď sa francúzske železnice pustili v januári 1989 do projektu nového rýchlovlaku TGV Méditerrannée, prvé návrhy rátali s najkratšou a najekonomickejšou trasou. Železnice počítali s predĺžením trate len po Orange. Štát však rozhodol, že nové TGV povedie až do Marseille, aby bol zaistený prestup na medziregionálne spoje na pobreží Stredozemného mora a smerom do Španielska.
Pôvodný projekt mal viesť cez vinársku oblasť údolia Rhône, aby využil už existujúcu železničnú trať. Regionálne zastupiteľstvá a združenia občanov sa však postavili na odpor. Francois Mitterrand, vtedajší francúzsky prezident, zasiahol do diskusie z priateľstva k miestnym predstaviteľom štátnej moci a z lásky vinára k dobrému vínu a kategoricky rozhodol o modifikácii trate. Pôvodný projekt musel byť z 80 percent zmenený – za cenu astronomického predraženia pôvodného projektu. Definitívny projekt stál železnice 25 miliárd frankov, čo znamená že každý nový meter trate vyšiel na 100-tisíc frankov (640-tisíc korún). K tomu treba prirátať jednu miliardu frankov, ktoré stála výstavba troch nových staníc určených špeciálne pre TGV, keďže vlak sa zďaleka vyhýba centrám miest.
Bezprostrednou reakciou na spustenie novej trate bol nárast cien pozemkov o 20 percent. No hlavným plusom je priblíženie centier Marseille a Lyon, ktoré teraz prejdete vlakom len za hodinu a dvadsať minút. To perspektívne sľubuje vytvorenie priemyselného a ekonomického regiónu Veľký Juh (Grand Sud). Zatiaľ z novej trate profitujú najmä turisti. Len do konca augusta bolo zaregistrovaných viac ako 1,8 milióna rezervácií.
PRE SME – ROMAN KRAKOVSKÝ, Paríž
