Olympijská diaľkarská víťazka z Barcelony 1992 a Sydney 2000 Nemka Heike Drechslerová (nar. 16. decembra 1964 v Gere) prvý kvalifikačný pokus na edmontonskom svetovom šampionáte prešliapla, v druhom dosiahla žiackych 445 centimetrov. Vysoká blondína sa poklonila divákom a so zraneným svalom opustila štadión Commonwealthu.

Prvá majsterka sveta v diaľke z roku 1983 výkonom 727 cm ešte pod dievčenským menom Dauteová si neprišla do Kanady zapísať iba siedmy štart na šampionáte. Po pretekoch povedala, že sa pred súťažou cítila v poriadku. Po prvom rozbehu ju zradil zranený stehenný sval. Skúsila ešte jeden pokus.

Heike vyvrátila dohady o konci kariéry. „O rok sú majstrovstvá Európy v Mníchove a nevylučujem ani štart na aténskej olympiáde,“ prekvapila odpoveďou pôvodným povolaním zlatníčka.

Nemka sa dlhotrvajúcou kariérou doťahuje na legendárnu Jamajčanku Merlene Otteyovú (súťažila 20 rokov). V porovnaní s ňou je oveľa úspešnejšia. Heike má neuveriteľnú bilanciu - cez sedemmetrovú hranicu skočila štyristo razy na takmer dvesto súťažiach. Tie najcennejšie vyhrala iste v Barcelone a Sydney. Zrkadlo z majstrovstiev sveta tiež ohromí - diaľka: 1. (1983), 3. (1987), 2. (1981), 1. (1993), 9. (1995), 4. (1997), v Seville 1999 nenastúpila na štart pre zranenie. Okrem toho bola druhá roku 1987 na 100 metrov, tretia v štafete 4x100 m roku 1991. Drechslerová vyhrala majstrovstvá Európy štyri razy (1986 - 1998), patrí jej aj najdlhší skok histórie 763 cm, pri ktorom však mala v talianskom Sestriere tesne nedovolenú podporu vetra +2,1 m/s. V roku 1994 nazbierala v desaťboji 6741 b.

Veľká, ale i rozmarná dáma svetovej atletiky teda nekončí. Bojuje ďalej, tak ako v súkromnom živote. Prvé manželstvo s bývalým futbalistom Andreasom Drechslerom, s ktorým má 12-ročného syna Tonyho, sa rozpadlo. Naďalej ju však trénoval bývalý svokor. Potom sa zaľúbila do francúzskeho desaťbojára Alaina Blondela. Ten ju neskôr koučoval, pred sydneyskou olympiádou sa ich spoločná športová cesta skončila. „Šport sa nám príliš miešal do súkromia,“ vysvetľovala Nemka, ktorá vie vždy prekvapiť. (pf)

NAJRÝCHLEJŠIE STOVKY HISTÓRIE

9,79 - Greene (USA) Atény 16. 6. 1999

9,80 - Greene Sevilla 22. 8. 1999

9,82 - Greene Edmonton 5. 8. 2001

9,84 - Bailey (Kan.) Atlanta 27. 7. 1996

9,84 - Surin (Kan.) Sevilla 22. 8. 1999

9,84 - Montgomery (USA) Oslo 13. 7. 2001

9,85 - Burrell (USA) Lausanne 6. 7. 1994

9,85 - Greene Rím 7.7. 1999

9,85 - Montgomery Edmonton 05.8. 2001

Časy pod 9,90 s: Greene 9, Boldon 8, Fredericks 3, Burrell, Surin a Montgomery po 2 Najlepšie behy histórie, podľa počtu časov pod 10 sekúnd

MS 1991, finále, Tokio - 6: C. Lewis (USA) 9,86 - svetový rekord, Burrell (USA) 9,88, Mitchell (USA) 9,91, Christie (V. Brit.) 9,92, Fredericks (Nam.) 9,95, R. Stewart (Jam.) 9,95.

MS 2001, finále, Edmonton - 5: Greene (USA) 9,82, 2. Montgomery (USA) 9,85, 3. B. Williams (USA) 9,94, 4. Boldon (Trin.) 9,98, 5. Chambers (V. Brit.) 9,99.

MS 1997, finále, Atény - 4: Greene 9,86, Bailey (Kan.) 9,91, Montgomery 9,94, Fredricks 9,95

OH 1996, finále, Atlanta - 4: Bailey 9,84 - svetový rekord, Fredericks 9,89, Boldon (Trind.) 9,90, Mitchell 9,99.

EDMONTONSKÝ PROGRAM4. deň - pondelok

14.30 (22.30) žrď ženy

17.00 (1.00) trojskok muži

17.05 (1.05) oštep ženy

17.35 (1.35) 100 m ženy

18.25 (2.25) 400 m muži

17.00-18.55 záznam STV v utorok

5. deň - utorok

18.05 (2.05) diaľka ženy

19.30 (3.30) 1500 m ženy

19.50 (3.50) 800 m muži

20.05 (4.05) kladivo ženy

20.10 (4.10) desaťboj muži, záverečná disciplína 1500 m

20.45 (4.45) 400 m ženy

21.05 (5.05) 10 000 m ženy

Prvý čas je západokanadský v Edmontone, časový údaj v zátvorke je stredoeurópsky.