„Bojím sa toho, čo bude, lebo už nie som najmladší, budem mať už štyridsaťšesť rokov. Teraz v zime je to najhoršie. Som z toho zničený a nemám kam ísť. Keby som mal dvadsať rokov, bolo by to iné. Hanbím sa za svoju osobu, ale nech ľudia vidia, ako som dopadol. Je to bezcieľny život,“ povedal smutným hlasom bezdomovec Pavol Pásztor.

Keď sa minulý rok na jar vrátil z výkonu trestu za vlámanie, zistil, že nemá kde bývať a jeho rodina sa mu obrátila chrbtom. Podobný osud postihol aj iných obyvateľov Rožňavy. Každú sobotu v rohu rožňavského Námestia baníkov sa snaží sociálne odkázaným spoluobčanom pomôcť niekoľko mladých ľudí. Pod heslom „Jedlo namiesto zbraní“ poskytujú bezdomovcom teplú polievku a odev, ktoré zabezpečujú najmä z vlastných skromných finančných zdrojov. „Začali sme v septembri minulého roka. Okrem teplej polievky rozdávame aj ošatenie, ktoré nám dávajú naši známi a priatelia. Na jednej strane je rozdávanie jedla z našej strany priama pomoc, ale nejde nám len o charitu, ale snažíme sa upozorňovať na problémy Slovenska a trochu aj celého dnešného sveta. Vlády dávajú na zbrane miliardy a pritom mnoho ľudí hladuje,“ uviedol dôvody jeden z aktivistov spomínaného voľného združenia.

S predstaviteľmi rožňavskej samosprávy a ani so štátnou správou sa mladí aktivisti nepokúšali skontaktovať, pretože to považujú za zbytočné mrhanie časom. „Nemôžeme akceptovať také argumenty, že na uspokojenie najzákladnejších ľudských potrieb nie sú finančné prostriedky,“ skonštatoval mladík, ktorý stál pri hrnci horúcej vegánskej polievky. Podľa jeho slov každú sobotu rozdajú v priemere pätnásť porcií. V celom hornom Gemeri funguje iba jeden azylový dom v Dobšinej, a ako sme sa dozvedeli na odbore sociálnych vecí Okresného úradu v Rožňave, momentálne je jeho kapacita naplnená. „Okrem mladých z námestia mi pomohol starosta obce Silica a občas mi pomôžu aj mníšky na rožňavskom biskupskom úrade. Nemám sa ani kde umyť. Už ma nebaví to nekonečné potulovanie,“ dodal P. Pásztor.

PETER KARPÁTY