Atletický víkend na svetovom šampionáte tradične pečatí kráľovská šprintérska stovka. Víťaza spoznali v Edmontone čosi po 17.35 h, u nás v pondelok pred druhou v noci. Po spŕške skvelých časov v sobotňajších medzibehoch – Greene 9,88 s, Montgomery 9,92 s, B. Williams (všetci USA) 9,95 s, Lewis-Francis 9,97 s a Chambers 9,97 s, zazneli hlasy o svetovom rekorde. Eufóriu z vynikajúcich výkonov znížil zlý vetromer. Časy pri avizovaných mínusových hodnotách protivetra až k 5,1 metra za minútu by boli proti prírode.

Japonskí eletronickí mágovia si po problémoch na nedávnych plaveckých majstrovstvách vo Fukuoke opäť pošramotili povesť. Predstavitelia firmy Seiko sa priznali, že údaje z vetrometra boli zlé. Organizátori opravili výsledky šalamúnsky. Do údaja o vetre vpísali – bezvetrie.

Ani s blokmi reagujúcimi na tlak nohy bežca možno nebolo všetko s kostolným poriadkom. Štartér až príliš často vyrušoval atlétov a atlétky a posielal ich hore-dolu z blokov a do blokov ešte pred povelom „Pripravte sa!“

Nech je akokoľvek, Edmonton s nadmorskou výškou vyše sedemsto metrov nad morom a superrýchlym povrchom mondo dával priestor proroctvám o novom najlepšm výkone histórie. Rovnako rýchlo ako v metropole Alberty sa bežalo v medzibehoch na atletických MS 1997. Vtedy štyria bežci šprintovali pod 10 sekúnd – Boldon (Trinidad) 9,87 s, Greene 9,90 s, Montgomery (obaja USA) 9,99 s, Fredericks (Namíbia) 9,99 s. Finále vtedy vyhral málo známy Maurice Greene za 9,86 s pred Baileym (Kanada) 9,91 s, Montgomerym 9,94 a Fredericksom 9.95. Sevillská stovka bola v priemere o čosi rýchlejšia, hoci iba traja pokorili stovku. Už svetoznámy Greene letel k víťazstvu za 9,80, iba stotinu za svojím svetovým rekordom 9,79 z Atén 16 júna 1999. Pod Akropolou je tiež mondo.

Dvadsaťsedemročný Maurice Greene je favoritom číslo jeden. Zverenec trénerského šamana Johna Smitha pripravujúci sa v skupine spolu z Boldonom a Drummondom behal v sezóne s miernym poranením kolena a aj v Edmontone má pod ním ochrannú pásku. „Delová guľa z Kansasu“, čo je Greenova prezývka, nie je držiteľkou najlepšieho času roka. Ten patrí o rok a pol mladšiemu Montgomerymu, juniorskému svetovému rekrdérovi 9,96 z roku 1994. Veľký šprintérsky talent si potom prvenstvá vraj odsedel v baroch. V Osle 13. júla však bežal za 9,84 s, čo je spolu s Baileyho (Kan.) bývalým svetovým rekordom z Atlanty 1996 zhodne druhý najlepší čas histórie v redukovaných tabuľkách. Greene kontroval aspoň slovne. Vyhlásil: „Keby som bežal ja, svetový rekord je pod 9,70 s.“

Montgomery prešiel v tejto sezóne k trénerovi z Jamajky Trevorovi Grahamovi, ktorý pripravuje Marion Jonesovú. Povedal, že až teraz spoznal, čo je to tvrdý tréning. Tim, rodák zo Severnej Karolíny, bol vo vyhláseniach opatrnejší, hoci o tom, že zdolá Greena, vraj nepochyboval.

O svetovom rekorde nehovoril Greene ani Montgomery. (pf)