Milan Haborák (guľa): „Rozcvička naznačovala, že forma nechýba. Veril som, že na 90 percent hneď prvým pokusom dosiahnem postupový výkon. Ale nič také sa neudialo, jednoznačné vysvetlenie poruke nemám. Možno ma trocha zaskočila vysoká kvalita súťaže, keď sme čakali, že na postup bude stačiť výkon na úrovni 19,70-19,80. Tretí pokus mal byť potom najlepší, aj som spokojne odchádzal z kruhu, a bolo to o meter menej, ako som čakal. Mám sa teda ešte čo učiť, reparát by mal prísť na univerziáde v Pekingu. Verím, že dva budúcoročné európske šampionáty v hale i vonku zvládnem lepšie.“
Jozef Hanušovský (tréner Haboráka): „Čakal som viac, s tým sa netajím. Technicky nemal zlé pokusy, už som si ich pozrel na videu. Chýbala iskra, veď na poslednom tréningu hodil na úrovni 20,13, teda presne postupový výkon. Ráno sme vstávali skoro, v deň súťaže dokonca o 5.15 h, urobili sme všetko, čo sme považovali za potrebné.“
Mikuláš Konopka: „Cítil som dobrú formu, jednoducho som súťaž pokazil. Príliš som chcel a potom som zviazaný, neviem sa uvoľniť a trpí tým aj technika. Stvrdnem, pokus nepodbehnem, a to je najväčšia chyba. Stáva sa mi to, keď musím. Trocha ma vystrašila aj vysoká úroveň raňajších výkonov súperov. Stával som o piatej a myslím si, že som nič nezanedbal. Bude to najskôr v psychike.“
Miloslav Konopka: „Teplotu som cítil aj počas súťaže, nohy mi tuhli, nebolo to ono. Riskoval som už v prvom pokuse a nebolo to nič moc, a tak mi bolo jasné, že môj osud je spečatený. Veril som, že po dvoch dňoch mi viróza prejde, ale opak bol pravdou. V piatok, deň pred súťažou sa môj stav ešte zhoršil. Bol som raz u lekára českej výpravy na základe dohody oboch zväzov. Škoda choroby, lebo trému z premiéry na MS som vôbec necítil.“
Libor Charfreitag: „Zvlášť spokojný nie som, no ani nie nahnevaný. Pozícia v prvej dvadsiatke teší. Formu som rozhodne mal, škoda druhého pokusu, ktorý som vyložene pokazil. Prvý bol skôr na istotu, pri ďalších dvoch som už riskoval. Tretí, ktorý bol najlepší, som nízko vypustil. Nepridal nám ani fakt, že sme takmer hodinu čakali na príchod na štadión. Na takejto súťaži rozhoduje psychika. Je pravda, že pre naháňanie limitu som nemal čas na serióznu prípravu. V budúcom roku by som sa takémuto stresu chcel vyhnúť a limit na ME dosiahnuť na mítingoch v USA. S prvým štartom na MS sa to ani nedá porovnať, vtedy som bol nesvoj, teraz už som vedel do čoho idem. Už sa teším na budúci rok.“
Karel Šula (tréner Konopkovcov): „Možno sa to niekomu bude zdať neuveriteľné, ale Miki má životnú formu. Keď v rozcvičke predviedol ľahko 19,75, bol som presvedčený, že postup vybojuje. Preteky však nezvládol, bude to najmä v psychike. Ráno vstával už o piatej, už o 6.30 sme boli na štadióne, nič sme nepodcenili. U Mila mi vzhľadom na ochorenie bolo jasné, že postup nie je reálny. Už prvým dosiahol len 72 metrov a potom musel riskovať. Nohy mu však nepracovali ako obvykle, tri dni mal 38-stupňové teploty. Antibiotiká nasadiť nemohol a inak sa to ani nemohlo skončiť.“
(sita)
