ŽILINA - Okresný súd v Žiline patrí medzi najzanedbanejšie súdy na Slovensku. Z 28 sudcov majú počítače len desiati, a aj to sú ich vlastné. Administratívne pracovníčky väčšinou píšu na mechanických písacích strojoch, v tom lepšom prípade na starých vyradených počítačoch z ministerstva spravodlivosti.
„Je to katastrofa,“ hovorí predseda súdu Peter Hrnčiar. On jediný má schopnú techniku, ktorú však dostal zo Združenia sudcov Slovenska. „Keby sme mali robiť v týchto podmienkach, tak potrebujeme ešte desať sudcov. Keby boli iné podmienky, iný občiansko-súdny poriadok, iný Trestný poriadok, viac administratívy a technické vybavenie, tak je to akurát,“ hovorí Hrnčiar.
Situácia sa podpisuje pod neúmerné prieťahy v súdnom konaní, v Žiline je to asi najhoršie na Slovensku.
Situáciu by mal zlepšiť švajčiarsky projekt Súdny manažment. Už rok funguje v Banskej Bystrici, v Žiline ho chcú spustiť na jeseň. „Tento projekt znamená pre naše súdnictvo technickú revolúciu už len tým, že sem prídu kvalitné a súčasné typy počítačov. Počítače sú vybavené programom, ktorý sprehľadní, urýchli a zjednoduší procesy. Čiže to všetko, čo sa muselo doteraz prácne ručne vypisovať, zakladať a vyhľadávať v registri, nahradí jedno ťuknutie do klávesnice,“ hovorí predseda Hrnčiar.
Časom by mali zmiznúť zo stolov kopy spisov, sudca sa odbremení aspoň o polovicu. V rámci projektu by mali pribudnúť aj administratívne sily, nevedno však, či na ne budú peniaze.
Ešte stále to však nebude pre žilinský súd ideálny stav. Tento projekt zahŕňa len civilné a obchodné oddelenie, na ostatných oddeleniach bude práca pokračovať po starom.
Napriek všetkému však Hrnčiar tvrdí, že počet sudcov na Slovensku je až príliš veľký. „Na Slovensku je asi 1200 sudcov. To je v porovnaní s Európou, vzhľadom na počet obyvateľov veľmi veľa. Keby sme sa mali vyrovnať európskemu priemeru, klesli by sme na 500 - 600.“
Veľký rozdiel je však aj v tom, že vonku na jedného sudcu pripadajú 1 - 2 právnici a 4 - 5-členný administratívny personál. Naši sudcovia majú jednu až dve pomocné sily.
Súdnictvo malo podľa Hrnčiara dobrú tendenciu, kým sa v roku 1996 nezačalo nové územné členenie štátu. „Počet sudcov, ktorí boli predtým na 38 okresných, 4 krajských a na Najvyššom súde SR, sa musel rozriediť na 8 krajských a asi o tretinu viac okresných. Zrazu sa okres rozdelil na dve časti, museli byť dve budovy, dvaja šoféri, dve spojovateľky, dvaja predsedovia, dvaja podpredsedovia. Na okrese zostali piati a tí majú robiť aj trestné, aj obchodné, aj dedičské veci. Čiže žiadna špecializácia, proste to nemôžu robiť dobre aj keby chceli.“
Kým sa nezníži počet súdov, kolapsová situácia v súdnictve bude trvať, myslí si Hrnčiar.
ANDREA HARMANOVÁ
