FOTO SME - JURAJ GERBERY

ý krúžok. „Boh mi dal dar venovať sa rómskym deťom,“ hovorí štyridsaťjedenročná rehoľnica, občianskym menom Anna Tóthová.

Po skončení predstavenia Tulov sen, ktoré odohral súbor Deti slnka na deviatom festivale kresťanského divadla Gorazdov Močenok, zoskočí z pódia chlapča a ukazuje deravé nohavice. Hral tak vášnivo, že si ich potrhal. Kamaráti sa aj s rehoľnicou smejú. Napätie už hodili za hlavu, ich predstavenie sa publiku veľmi páčilo.

Skoro všetky deti zo súboru chodia do špeciálnych škôl. „Denne s nimi treba cvičiť a je to poriadna drina,“ prezrádza sestra. Rómovia majú na divadlo talent. S rodičmi detí to nemá ľahké. Mnohí sú závislí na drogách, pijú jablčné víno a silnú kávu, veľa fajčia a fetujú. „Neraz sa stáva, že rodičia nepustia deti na vystúpenie s argumentom, že sa boja skínov. Stále musím chodiť po rodinách, vadím sa a kričím. Nikdy som sa rodičov nebála. Tam sa nesmiete báť. Aj ma raz fyzicky napadli. Ale keď sa im postavím, pozriem do očí, tak cúvnu. Mám výhodu, že som v rehoľnom. Majú rešpekt,“ prezrádza svoje metódy.

Rehoľnica sa snaží oslovovať už predškolákov. Tvrdí, že ťažko prerobí niekoho, kto žije dlho v zlom prostredí. U detí vidí pozitívne zmeny. „Keď sa modlíme, ďakujú za čisté šaty, za jedlo, za stretnutie s dobrým gadžom. Chvália za zvony, ktoré ich zvolávajú na svätú omšu, lebo hodinky nemajú. Sú to maličkosti,“ teší sa Stellamaris.

Ona sama pochádza z rodiny s ôsmimi deťmi. Otec bol tiež alkoholik. Teraz sa usmieva pri spomienke, ako spolužiakom závidela, že majú kupované svetre a ona len štrikovaný. Chcela byť herečka, ale zapáčili sa jej aj dobrodružné knihy z misijného prostredia. Zatúžila ísť na misie do Afriky.

„Do rádu som vstúpila v osemnástich rokoch. Chodila som s jedným chlapcom, keď som pocítila v srdci väčšiu lásku. Zaľúbila som sa do Boha,“ spomína. Rodičia sa o jej povolaní dozvedeli až po desiatich rokoch, keď padol komunizmus. Otec mal takú zlosť, že sa jej vyhrážal sekerou.

Rehoľa Sestier Božského Vykupiteľa sa má venovať chudobným, opusteným a biednym. Stellamaris ako zdravotná sestra pracovala na infekčnom oddelení preplnenom Rómami. Keď bola rok chorá a mala zníženú imunitu, primár jej na vizite oznámil, že s Rómami už pracovať nebude môcť. Spontánne vtedy vykríkla: „Nie!“ Našťastie vyzdravela.

JURAJ GERBERY