Britský svetový rekordér v trojskoku (18,29 m) Jonathan Edwards vyhral olympiádu v Sydney, vedie tohtoročný rebríček a v Edmontone bude vážnym kandidátom na zlato. FOTO - ARCHÍV

Svetová atletika sa včera zbavila svojho posledného archaizmu. Edmontonský kongres IAAF zmenil v predvečer otvorenia 8. majstrovstiev sveta význam jedného „A“ v názve medzinárodnej federácie kráľovnej športov. Patril slovku „amatérska.“ Pre organizáciu, ktorá združuje najviac štátov sveta - dvedstodesať - to bol v dnešnej dobe skutočne smiešny prívlastok. Atletický šampionát je rovnako komerčnou záležitosťou ako trebárs futbalový. Majstri sveta dostanú prémiu 60-tisíc dolárov. Tentoraz finančne odmenia nie prvých troch, ale hneď ôsmich atlétov.

Najväčšiu športovú slávnosť roku 2001 oficiálne otvoria dnes o 19.00, v strednej Európe bude vtedy sobota o tretej ráno. Pätnásť minút pred začiatkom ceremoniálu odštartujú maratónci. Ich finiš bude dotvárať úvodné predstavenie pre vyše 2000 účastníkov z dvesto štátov. Je to novinka potvrdzujúca samostatnosť svetových šampionátov. Na olympiádach totiž maratónci rámujú záverečný nástup. Hoci je atletika právom pyšná na označenie olympijský šport číslo jeden, majstrovstvá sveta a OH sú dve rôzne veci.

Šampionát prvý raz privíta americký kontinent. Nie v USA, krajine, ktorá roky dominuje svetovej atletike, ale v Kanade. Metropola provincie Alberta stojí pred neľahkou úlohou. Preberá žezlo po európskych mestách s tokijským prerušením v roku 1991. Nasleduje po OH v Sydney, kde bol ústredný štadión pre vyše stotisíc divákov vypredaný už v predpoludňajších atletických kvalifikáciách.

Nahradia „nenahraditeľných“?

Z bežeckého oválu odišiel fenomenálny štvrtkár Michael Johnson, ktorý síce ešte behá, ale iba exhibične. Ukrajinský šesťnásobný majster sveta Sergej Bubka úspešne prešiel zo žrdkárskeho sektoru do najvyšších športových funkcionárskych sfér, nórska oštepárka Trine Hattestadová sa už naplno venuje svojim synom.

Na uvoľnený trón na štvorstovke po Michaelovi Johnsonovi sa nechystá sadnúť nováčik, ale v novembri 34-ročný Antonio Pettigrew (Michael dosiahne rovnaký vek v septembri). Skúsený bežec vyhral na MS v Tokiu 1991, potom nasledovala šnúra štyroch Johnsonových víťazstiev zavŕšená v Seville 1999 skvelým svetovým rekordom 43,18 s. Antonio zbieral najvzácnejšie kovy v štafetách. V silnej domácej konkurencii vyhral tohtoročný americký šampionát.

Mladá 22-ročná Kubánka Osleides Manéndezová zobrala usmievavej severanke Hattestadovej v tejto sezóne svetový rekord výkonom 71,54 m a bude veľkou favoritkou.

Bubka nemá súcich nasledovníkov pokiaľ ide o jeho najlepší výkon histórie 614 cm i stabilitu formy. Ukrajinec vyhral šesť MS po sebe. Po zranení Rusa Tarasova ťažko tipovať žrdkárskeho víťaza. Pole je vyrovnané, hoci zďaleka nie „šesťmetrové.“

Zrodí sa svetový rekord?

Medzinárodná atletická federácia presadzuje v súčasnosti logickú myšlienku - pôjde o súboje a výkony, nie o rekordy. Myslí prirodzene na svetové. Tie majú v súčasnosti už hodnotu, ktorá si nárokuje prežiť generáciu. Marion Jonesová je síce suverénkou, ale svetové rekordy Florence Griffithovej-Joynerovej (100 m - 10,49, 200 m - 21,34) sú zatiaľ v nedohľadne. Na všetky vrhačské a 99-percent skokanských sa atléti pozerajú z úctivej diaľky. Podobný „punc večnosti“ ma tiež rekord Michaela Johnsona na 200 m - 19,32 s.

Jedinou reálnou adeptkou na zápis na čelo historických tabuliek je americká žrdkárka Stacy Dragilová. V tomto roku už dva razy prekonala svetový rekord. Ak bude mať Američanka silnú súperku, nemusí výkon 481 cm odolať.

Mimoriadny vytrvalecký zjav, 27-ročný Etiópčan Haile Gebrselassie sa v Edmontone pokúsi o svoje piate zlato na 10 000 metrov po sebe. Iba jeho, Marion Jonesovú, Dragilovú, Marion Jonesovú a El Guerrouja (1500 m) možno označiť za tutových favoritov. Maurice Greene (100, 200 m), A. Johnson (110 m prek.), Edwards (trojskok) budú mať vážnych súperov. V Edmontone pôjde skutočne o duely.