Takmer štvrtina Nemcov vo veku od 18 do 29 rokov má strach, že stratí zamestnanie. Z 38 miliónov obyvateľov spolkovej republiky v aktívnom pracovnom procese sa 17 percent bojí, že bude bez práce. To je výsledok prieskumu, ktorý zverejnil výskumný ústav verejnej mienky Emnid. Vyjadruje najpresvedčivejšie náladu v spolkovej republike týchto dní.

Rastúce obavy z budúcnosti vyvolali predovšetkým správy o hromadnom prepúšťaní pracovníkov vo veľkých podnikoch a bankách. Podľa informácií popredného odborného časopisu Capital plánuje tento rok 30 veľkých podnikov podstatné zníženie pracovných miest. Postihnuté budú zrejme všetky odvetvia. A prvá vlna prepúšťania v spolkovej republike sa už začala – ABB má o 12 000 zamestnancov menej, Karstadt (obchodné domy) má 7000 prepustených, Siemens 5600, Hypovereinsbank 5000, Infenion 5000, Grundig 1300, Praktiker 1000, Pixelpark 300, Zeiss – Augenoptik Aaalen 180 prepustených… A dalo by sa pokračovať ďalej.

Spolkový kancelár Gerhard Schröder a jeho ministri s obavami čakajú na ďalšie jóbovské zvesti. Hospodárske ústavy už totiž signalizovali, že najdôležitejší volebný Schröderov sľub po víťazných voľbách do Spolkového snemu na jeseň 1998 – znížiť nezamestnanosť na nanajvýš 3,5 milióna osôb – nebude splnený. Odborníci počítajú s tým, že vo volebnom roku 2002 bude v spolkovej republike najmenej 3,8 milióna ľudí bez práce.

Neprekvapuje, že sa preto vládne strany – predovšetkým sociálna demokracia – snažia zvaliť vinu za ekonomické neúspechy na priemyselné zväzy. Predseda poslaneckej frakcie SPD v spolkovom sneme Peter Struck zašiel tak ďaleko, že navrhol, aby bol vydaný zákon, ktorý by znemožnil v podnikoch nadčasy. Nielen z vlastných radov, ale aj zo strany niekoľkých sociálnodemokratických poslancov, ale predovšetkým zo strany opozície a predstaviteľov priemyselných zväzov bol Struckov návrh – podľa generálneho tajomníka bavorských kresťanských sociálov Thomasa Goppela pripomínajúci „pokus o návrat k socialistickému plánovaného hospodárstvu“ – jednoznačne odmietnutý. A bývalý predseda Zväzu priemyslu Hans-Olaf Henke vyčítal Struckovi, že jeho údaje o „miliónoch nadčasových hodín“ predstavujú v skutočnosti fakt, že každý zamestnaný Nemec pracuje denne 20 minút navyše.

S odmietnutím sa stretol tiež návrh odboru. Podpredsedníčka Nemeckého odborového zväzu Ursula Engelenová-Keferová navrhla spoločne s niekoľkými ďalšími odborovými funkcionármi, aby sa nezamestnanosť odbúrala zavedením „štvordňového pracovného týždňa“. Ale dokonca aj medzi odborármi sa ozvala kritika. Predseda druhého najväčšieho nemeckého odborového zväzu, Zväzu zamestnancov v kovopriemysle, Klaus Zwickel žiada namiesto štvordňového pracovného týždňa „zvýšenie miezd a platov“. Napriek varovaniu, že zvýšenie o viac, ako je rast inflácie – teda asi o tri percentá, by znamenalo ďalšie utlmenie konjunktúry, trvá Zwickel na svojom.

Súhlasne však bol priemyslom prijatý návrh kresťanských demokratov. Tí navrhujú zavedenie tzv. kombinovaného platu. Ten by dostávali tí nezamestnaní, ktorí by prijali aj menej platenú prácu, než je ich súčasná podpora v nezamestnanosti. Zo štátnych prostriedkov by potom dostali toľko, aby ich zárobok bol vyšší ako ich doterajšia podpora. Konkrétne: pri čistom príjme v zamestnaní 1800 mariek by dostal zamestnanec, ktorý dosiaľ poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 2000 mariek, 400 mariek. Na konte by potom mal 2200 mariek. Vládne miesta sa zatiaľ o návrhu CDU nevyslovili. Zato sa ozvali odbory – tí ho, ako inak, rozhodne odmietajú.

RUDOLF STRÖBINGER, Bonn