ia tzv. anonymné vklady, ktoré si mohli klienti zakladať bez toho, aby museli preukázať svoju totožnosť. Toto opatrenie, ktoré bolo potrebné zaviesť z dôvodu snahy Slovenska vstúpiť do Európskej únie, by malo slúžiť ako jeden z nástrojov boja proti praniu špinavých peňazí.
Vstup novely Občianskeho zákonníka, ktorá obsahuje aj opatrenia o vkladoch na doručiteľa, do platnosti nebude znamenať okamžitý koniec anonymných vkladných knižiek alebo depozitných certifikátov. „Vykonávanie výberov a pripisovanie úrokov na vkladné knižky pre doručiteľa bude naďalej umožnené. Prestanú však plniť svoju funkciu vkladných knižiek - nebude možné na ne vkladať peniaze,“ povedal Roman Začka z Tatra banky.
„Po tom, ako novela nadobudne účinnosť, banky nebudú prijímať na anonymné vkladné knižky hotovostné ani bezhotovostné vklady. Bezhotovostné vklady na tieto knižky nebudú zúčtované a budú vrátené späť odosielateľovi,“ dodala Jana Ďuricová zo Slovenskej sporiteľne. Výnimkou budú bezhotovostné platby zo zahraničia, ktoré sa budú pripisovať do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona, povedala Ďuricová.
Banky odporúčajú svojim klientom požiadať o zmenu vkladnej knižky na doručiteľa na vkladnú knižku na meno. Niektoré bankové domy už poskytujú tieto služby (niektoré aj zadarmo), pričom najväčší záujem o zmenu vkladných knižiek očakávajú až po vstupe novely do platnosti, kedy už nebude možné vykonávať vklady. Čo sa týka depozitných certifikátov na doručiteľa, tie sa prestanú od začiatku septembra predávať. „Vyplatené budú v deň splatnosti, prípadne na žiadosť klienta aj skôr,“ povedal Začka. Novela zákona neurčuje, dokedy si musia klienti svoje anonymné vklady zmeniť na neanonymné.
Podľa predstaviteľov bankového sektora anonymné vklady nepredstavujú veľký podiel na celkových vkladoch. Niektoré banky tvrdia, že majú približne päť až desať percent peňazí od klientov na anonymných účtoch, iné uvádzajú menej ako jedno percento, v niektorých však pripúšťajú, že je to až jedna pätina.
Vklady na doručiteľa ani v súčasnosti nie sú úplne anonymné, keďže slovenská legislatíva vyžaduje od bánk, aby kontrolovali totožnosť osôb vkladajúcich alebo vyberajúcich z takýchto účtov. Anonymné vklady nie sú chránené, ich majiteľ teda nemá nárok na náhradu, ak sa jeho peniaze stanú nedostupnými v dôsledku krachu banky.
GABRIEL KÁDASI