Kritika takmer zo všetkých svetových strán upozornila na základnú otázku, s ktorou sa Izrael borí takmer pri každej operácii. Môže zisk, ktorý predstavuje likvidáciu palestínskych militantných útočníkov, prevážiť nad úplne pokazeným imidžom krajiny? Tá sa pritom usiluje v celom svete získať sympatie.
Danny Ayalon, poradca premiéra Ariela Šarona pre zahraničné otázky, odpoveď našiel. „Je nám veľmi ľúto, že nás kritizuje svet, ale ak si raz má niekto vybrať medzi tým byť kritizovaný alebo byť mŕtvy, myslím, že si vyberie tú prvú možnosť.“
Frustrujúca zdržanlivosť
Smrť Palestínčanov privítalo mnoho Izraelčanov, ktorí už majú plné zuby toho, že armáda si už desať mesiacov nevie poradiť s palestínskym povstaním. Frustrujúca pre nich bola aj vládna politika zdržanlivosti, ktorá mala uchlácholiť kritikov zo zahraničia.
Chladnokrvná vražda Palestínčanov však zväčšuje diplomatickú izoláciu Izraela a ďalej židovský štát odcudzuje svetových politických lídrov. Práve ich podporu sa však snaží získať.
Po utorkovom útoku stratil Izrael definitívne kredit, ktorý získal po atentáte na diskotéku v Tel Avive 1. júla. Napriek tomu, že tam zahynulo 21 mladých ľudí, dokázal vtedy zareagovať veľmi zdržanlivo a nepustil sa hneď do likvidácie palestínskych radikálov. Svet vtedy tlieskal.
Nie všetci Izraelčania. Mnohí z nich nie sú presvedčení o tom, že zisk zahraničných sympatií môže znamenať viac ako potenciálne nebezpečenstvo ďalších palestínskych útokov a vystupňovanie konfliktu. „Je tu riziko veľkej odplaty a ak sa pozriete na palestínske reakcie zo všetkých strán, je tu nebezpečenstvo, že zaplatíme veľmi veľa,“ tvrdí profesor Gabriel Ben-Dor na stránkach denníka The Jerusalem Post. Tento muž sa na univerzite v Haife zaoberá národnou bezpečnosťou.
Tvrdá kritika
Pripomeňme si, čo sa vlastne v utorok stalo. Izraelské strely zasiahli úrad Hamasu v Nábuluse. Zahynuli pritom dvaja významní šéfovia tejto organizácie, ale aj dve nič netušiace deti a ďalší štyria aktivisti.
Izrael oficiálne vyslovil ľútosť nad skonom dvoch malých chlapcov, ale zároveň oznámil, že smrť lídrov Hamasu zachránila životy Izraelčanov. Reakcie na adresu Izraela z celého sveta boli tvrdé. Za posledné mesiace najtvrdšie.
Washington nazval útok ako „príliš agresívny“. Európska únia ho odsúdila ako „jednostrannú provokačnú akciu“. Arabské štáty tiež tradične vyventilovali svoju zlosť. Čína obvinila Izrael „zo zneužívania vojenskej sily na útlak palestínskeho národa“.
Takéto názory pobúrili mnohých Izraelčanov - najmä tých, ktorí si myslia, že svet ani palestínsky líder predtým nedokázali oceniť vládnu politiku zdržanlivosti. Veľa z nich je presvedčených, že Arafat mohol urobiť oveľa viac, aby zastavil násilie, ktoré sa začalo minulý rok v septembri a svetoví lídri by mali na tohto politika oveľa viac tlačiť.
Palestínčania odmietajú takéto poznámky a tvrdia, že izraelská armáda pokračuje v útokoch napriek ich snahe o zastavenie násilia a že práve izraelská okupácia západného brehu Jordánu a pásma Gazy je príčinou bojov.
Palestínska kritika
Útok v Nábuluse dal palestínskym lídrom novú možnosť kritizovať izraelské velenie a ďalej kaziť ich imidž. Arafat sa chopil príležitosti a okamžite sa začal dožadovať prítomnosti medzinárodných pozorovateľov v oblasti.
Šaron, ktorý tvrdí, že nechcel vyvolať násilie, stojí pred dilemou. Každá známka slabosti dáva priestor jeho kritikom, ale ak by použil hrubú silu, hralo by to do karát Palestínčanom, ktorí by získali sympatie zahraničia - svet by to videl ako súboj Dávida s Goliášom.
„Izrael cíti, že nech urobí čokoľvek, je za to kritizovaný. Ale tiež cíti, že nemôže nerobiť nič,“ povedal Mark Heller, analytik Centra pre strategické štúdie telavivskej univerzity. (reuters, mch)
