FOTO - ČTK/AP

Vzápätí sa však rozhodlo, že ťažiť sa bude len z plochy dvetisíc akrov, hoci Bush chcel pôvodne ťažiť na jeden a pol milióna akrov. Okrem toho, v septembri sa bude ešte hlasovať v Senáte a tam majú opoziční demokrati väčšinu.

Opäť klasický spor: Milióny barelov ropy proti nádhernej a vzácnej prírode. Za Bushovým návrhom stáli mamutie ropné spoločnosti a tiež odbory. Tvrdia, že aljašská ropa osamostatní americkú energetiku a dostane ju z krízy. Za demokratmi, ktorí návrh bojovne odmietali, stáli enviromentalisti s jasnou víziou - zachrániť nedotknutý ekosystém.

„Prečo chceme vŕtať na Aljaške? Pretože tam je ropa,“ vyhlásil republikán z Texasu Joe Barton. „To nie je len taká krajina, to je katedrála prírody,“ odporoval mu michiganský demokrat David Bonior.

Médiá popisovali debatu v snemovni ako napínavý športový zápas. Výsledok: 223 ku 106 v prospech Bushovho plánu. Šestnásť republikánov „zradilo“ Busha a hlasovali proti. Naopak, až 36 demokratov hlasovalo za. Podľa Reuters ich presvedčilo lobovanie odborárov z Teamsters Union - nová ťažba prinesie pracovné príležitosti.

Plán ako z minulosti

Bushov energetický plán je postavený na tom, že USA budú ťažiť čoraz viac ropy a produkovať čoraz viac energie, aby boli nezávislí od zahraničného dovozu. Pred časom ho kritizoval aj generálny tajomník OSN Kofi Annan. Plán je podľa kritikov akoby z minulosti: spolieha sa na palivá včerajška, namiesto aby premýšľal nad problémami zajtrajška. „On síce uznáva, že existuje globálne otepľovanie, ale spôsob, akým to prakticky uplatňuje, je ako kormidlovať loď a ignorovať ľadovec, ktorý je pred vami,“ povedal pre BBC Seth Dunn z organizácie Worldwatch Institute.

Demokrati nahlas hovoria o tom, že prezident Bush a viceprezident Cheney, ktorí vyšli z ropného priemyslu, uprednostňujú záujmy veľkých ropných spoločností.

Verejnosť vidí Busha ako človeka, ktorý nemá záujem o ekologické otázky. Mnohých v tom utvrdil, už keď pred pár mesiacmi odstúpil od kjótskeho protokolu o kontrole tzv. skleníkových plynov. Republikánski kongresmani preto schválili ešte financovanie alternatívnych zdrojov energie.

Eskimáci: len príďte ťažiť

Aljaška sú holé zamrznuté pláne, ale aj hlboké lesy plné sobov a vlkov. Len sem-tam sa objaví eskimácka dedinka. A pod tým všetkým je asi 16 miliónov barelov ropy.

Ťažiť by sa malo na severnom cípe a väčšina tamojších obyvateľov sa na to teší. Veľkú časť ich príjmov tvoria dane, ktoré platia ropné spoločnosti. Dedinka Kaktovic funguje len z ropných peňazí, ale potrebuje viac, takže s nádejou čaká na ďalšie vrty. „Len málo budov má napríklad kanalizáciu. Potrebujeme pomoc,“ povedal pre BBC jeden zo starších obyvateľov Herman Aishanna. Prečo potom neťažiť ropu? Sú globálne pokusy zachrániť prírodu dôležitejšie než záujmy miestnych ľudí či americkej energetiky?

NÁLEZISKO ROPY

Pod celou Aljaškou je asi 16 miliónov barelov ropy, čo je asi toľko, koľko by muselo USA dovážať z Iraku 70 rokov.

EKOSYSTÉM

Prírodný rezervácia Arctic National Wildlife Refuge je jedným z posledných nedotknutých ekosystémov na svete, v prírode voľne žijú sobie stáda, vlčie svorky a ľadové medvede.