ého uruguajského denníka La República, má pozadie. Híjar je rovnako ako Prado presvedčený komunista.

Prekvapený diplomatický zbor v Mexiku sa iba prizeral, ako literárny kritik vylial pohár červeného vína priamo do tváre Prada, mimochodom pripútaného na invalidný vozík. „Je to barbarstvo a nezodpovednosť najhrubšieho zrna, nie som Guevarovým vrahom,“ povedal v sebaobrane bolívijský veľvyslanec.

V roku 1967 stál Gary Prado na čele vojenskej „lapačky“, ktorá legendárneho revolucionára argentínskeho pôvodu zatkla. „Iba som si plnil svoje povinnosti tak, ako každý poctivý vojak-profesionál,“ dodal. Híjarovi odkázal, „nech si poriadne prečíta historické dokumenty a nedotýka sa pána Guevaru“.

Incident s Híjarom, priateľom Marcosa, predáka juhomexických indiánskych revolucionárov - zapatistov Prado označil za nešťastie, ktoré rozdeľuje „pravé ľavicové revolučnooslobodzovacie hnutia“.

„Viedol som vojenskú operáciu a chytil som Che Guevaru. To je čin, ktorý historici zaznamenali. Splnil som si úlohu tak, akoby to urobil každý vojak pri vpáde cudzích vojsk,“ povedal Prado s tým, že Che Guevaru odovzdal po vojenskej misii svojim nadriadeným. „Nemám nič spoločné s jeho popravou,“ dodal.

Prado bol v roku 1967 kapitánom bolívijskej armády. Práve v tom čase si západní novinári a spravodajské služby lamáli hlavu nad tým, kde sa Guevara nachádza. Z velenia bolívijskej armády dostal Prado príkaz zaútočiť na skupinu „bradatých cudzincov, rabujúcich bolívijský vidiek“.

Kubáncov bolívijskí vojaci úspešne pochytali v oblasti Quebrada del Yuro 8. októbra 1967. Prado je pritom presvedčený, že Guevaru pred odchodom do Bolívie jeho spolubojovník Fidel Castro oklamal, a „Che nemal o situácii v tejto andskej krajine ani potuchy.“

JURAJ TOMAGA