Po napínavých dňoch rozhovorov za zavretými dverami v letovisku pri Ohridskom jazere prišla konečne konkrétna správa. Zástupcovia dvoch macedónskych a dvoch albánskych strán sa dohodli v otázke postavenia albánčiny v Macedónsku. Novinárom to oznámil vyslanec Európskej únie Francois Leotard, ktorý so svojím americkým kolegom Jamesom Padrewom rokovaniam asistoval.

Podľa predbežnej dohody sa stane albánčina v Macedónsku úradným jazykom. Nemenovaný západný diplomat agentúre Reuters upresnil, že to bude „na istých územiach a za istých podmienok“. „Macedónčina zostane prvým jazykom používaným všade, ale Albánci majú teraz pre svoj jazyk štatút oficiálnosti. Na územiach, kde predstavujú viac než 20 percent obyvateľstva, bude úradný styk v albánčine.“

Do poslednej chvíle sa údajne viedli spory o to, či sa bude albánsky hovoriť aj na zasadaniach vlády, v ktorej sú aj albánski ministri. To napokon neprešlo - ale v parlamente vraj bude albánčina bežná.

„Ako nemčina v Belgicku…“

Podľa albánskych zdrojov urobili Albánci v jazyku predbežný ústupok. Expert Demokratickej strany Albáncov (DPA), najväčšej etnickej strany v Macedónsku Xhevdet Nasusi označil otázku jazyka za ďalej otvorenú. Za dohodu o jazyku čakajú ústupky Skopje. Albánci žiadajú väčšiu kontrolu nad políciou. To je napokon legitímna požiadavka, ide však o to, ako to urobiť. Skúsenosti z Bosny hovoria, že len multietnická polícia môže uspieť a získať si autoritu v oblastiach osídlených rôznymi etnikami, medzi ktorými to navyše „neklape“. Teda polícia jedna, spoločná, s policajtmi rôznych národností.

Albánci v Macedónsku chceli v otázke jazyka omnoho viac. Ahmeti, politický vodca Národnooslobodzovacej armády (UCK) chcel albánčinu ako „nemčinu v Belgicku“ (jednou zo štyroch jazykových oblastí Belgicka je nemecká oblasť na východe krajiny, kde žije malá nemecká menšina). Zároveň však povedal, že „chcú albánčinu používať rovnocenne na všetkých úrovniach na celom území Macedónska“, pretože je to vraj „v súlade s medzinárodnými normami“. „Keď bude (albánčina) prijatá ako oficiálny jazyk, prečo by mala byť limitovaná? Nechceme, aby bola macedónčina marginalizovaná v oblasti Tetova, kde je macedónska menšina,“ uvažoval so svojskou logikou Ahmeti.

Špekuláciám o tom, čo sú alebo nie sú medzinárodné normy urobili prietrž „poslovia civilizácie“ Leotard s Padrewom, keď položili na stôl návrh, v ktorom sa hovorí o oficiálnej albánčine na severe a západe krajiny, kde je Albáncov väčšina.

Zmena ústavy

Macedónci sa boja zrovnoprávnenia albánčiny ako kroku k úplnej kultúrnej separácii Albáncov a k rozbitiu krajiny. Pripomeňme, že jednou z prvých požiadaviek UCK bola federácia na etnickom princípe.

V kontexte Kosova je strach z rozdelenia krajiny ako „vedľajšieho produktu“ naplnenia práv menšiny značne oprávnený.

Dohoda o albánčine znamená zatiaľ jedno - macedónsku ústavu čaká nevyhnutná zmena v prospech práv menšiny, a tento fakt akceptujú obe strany, väčšina i menšina. Či je to krok k mieru, to sa ešte ukáže.

BAŠA JAVŮRKOVÁ