Serióznu konštruktívnu kritiku možno len kvitovať. Žiaľ, častým spoločným menovateľom týchto hlasov je nepochopenie či zamlčanie niekoľkých dôležitých faktov.

Po prvé, je nemiestne stotožňovať Európsku úniu s jednotlivými členskými štátmi únie a ich praktickou politikou či politickou kultúrou. Vo Francúzsku úniu často označujú za piatu kolónu prefíkaných liberálov. U nás ju zas niektorí kritici vydávajú za predvoj ľavičiarskych utopistov, ktorí v záujme menej dynamických krajín nanucujú dravým menším štátom zbytočné zväzujúce normy.

Povedať však, že pravda je niekde uprostred, vôbec nestačí. Je povinnosťou našich predstaviteľov kvalitne implementovať spoločné európske normy, ktoré blahobyt občanov zvyšujú, a usilovať sa o zmenu či zrušenie v prípadoch, keď je to v záujme posilnenia našej slobody, no nie samoúčelne. Preto diskusia o tom, ktoré oblasti politiky sa majú na úrovni únie upraviť, je legitímna, a nesmieme sa báť žiadať návrat rozhodovacej právomoci na národnú úroveň, ak to z národnej diskusie vyplynie.

Niektoré spoločné európske normy či politiky vzbudzujú v rozličných štátoch rôzne emócie. Nesmieme však zabúdať, že aby ich prijali, často bol treba kompromis, čo, samozrejme, k istej nespokojnosti vedie. Akonáhle sa Slovensko stane členom únie, budeme mať možnosť o týchto, už aj prijatých kompromisoch, spolurozhodovať.

Po druhé, kto za nás hlasuje, keď sa tieto často preklínané spoločné normy prijímajú? Kto o nich rozhoduje? Ak intuitívne odpovedáte: Európska komisia a Európsky parlament, ste, žiaľ, od celej pravdy poriadne ďaleko. Skutočnú moc drží najmä Rada EÚ, kde nás budú zastupovať členovia našej vlády, a rôzne výbory či podvýbory Rady EÚ, kde zasadajú nižšie postavení ministerskí úradníci. Tam sa spomenuté kompromisy nad návrhmi Komisie dojednávajú, tam nevolení úradníci bez priamej politickej zodpovednosti, často bez toho, aby to ktokoľvek doma vedel, vymieňajú podporu jednej normy za druhú.

Žiadajme preto od politikov, aby presadzovali väčšiu prehľadnosť týchto procesov, aby nás občanov a našich zástupcov v parlamente naši zástupcovia v orgánoch Rady EÚ o pripravovaných rozhodnutiach dostatočne vopred informovali a konzultovali ich tak s politikmi, ktorí sa za svoje konanie zodpovedajú občanom.

Diskutujme o systéme koordinácie slovenských postojov k navrhnutým normám a usilujme sa o demokratickú kontrolu. Definujme možnosť nášho parlamentu prikázať príslušnému slovenskému zástupcovi pod hrozbou sankcií presadzovať postoj, na ktorom sa parlament dostatočne rýchlo, po včasnom varovaní zhodne. Nevedno, prečo mlčky predpokladáme, že úradníci bez priamej politickej zodpovednosti budú automaticky a jasnovidecky obhajovať záujmy všetkých občanov, ako by z konzultácie s ich oprávnenými zástupcami vyplynuli.

Mali by sme žiadať ešte viac. Namiesto strácania času v zavádzajúcich a vskutku nedôležitých diskusiách o európskom prezidentovi, rotácii predsedníctva Európskej rady či o nevyhnutnosti slovenského komisára presadzujme odstraňovanie demokratického deficitu. To znamená hlavne presun zákonodarnej moci z rúk vlád, ktoré sa správajú netransparentne a často nedôstojne, do rúk Európskeho parlamentu, prípadne národných parlamentov, a teda bližšie k občanom.

Zároveň by bolo azda vhodné ustanoviť druhú komoru Európskeho parlamentu, kde by spolu zasadali zástupcovia národných vlád či dokonca aj poslanci národných parlamentov.

Diskutujme teda. Vecne a nezaslepene. Nemali by sme takzvaným euroidealistom či eurofóbom dovoliť odviesť pozornosť od otázok, ktoré na náš blahobyt budú mať nepochybne ďalekosiahly vplyv.

Autor: MARCEL MIKOLÁŠIK(Autor študuje vysokú školu v Prahe)