Ako ste sa cítili v prezidentskom paláci?
„Je pekné, keď vás víta hlava štátu. Uvedomil som si, že sa nám podarilo niečo, čo urobilo radosť celému Slovensku.“
Politici vás s obľubou vítajú , ale po opadnutí eufórie sa už veľmi nestarajú o to, aby vytvárali podmienky pre vašich nasledovníkov. Čo vy na to?
„Nechcem len tak kritizovať, ale pravda je, že štát nič nerobí a šport celkovo sa u nás zanedbáva. Keď sa vraciam zo zámoria, vidím to z roka na rok horšie. Neprichádzajú sponzori. Zrejme je to aj tým, že nemajú úľavy na daniach ako je to v zahraničí. Tam od nich prúdi viac peňazí do nemocníc či pre šport.“
Vy sám plánujete pomoc talentom z vášho rodného Zvolena. Ako?
„Dostal som ponuku od výrobcu hokejového výstroja, že keď budem chytať s jeho značkou, dostanem za to peniaze. Odmietol som to s návrhom, aby perspektívne radšej zásoboval žiakov jednej školy vo Zvolene. Zatiaľ pomáham mladým brankárom tým, že im nechávam súčasti výstroja a hokejky, ktoré cez sezónu nespotrebujem a nemusím ich výrobcovi vracať.“
Vo Fínsku ste sa nevedeli dočkať zvítania s deväťmesačným synom Jankom a s manželkou Andreou.
„Potvrdilo sa to, čo mi denne posielala manželka na e-mailových fotografiách. Žasol som, ako sa za tri týždne to dieťa zmenilo.“
Nielen od fanúšikov sa vám zaslúžene dostalo veľkého uznania. Prvýkrát sme boli vašou zásluhou na brankárskom poste lepší ako Česi, ktorí sú v tomto smere aj po odchode Hašeka veľmocou.
„Najcennejším komplimentom pre mňa bolo, že už nie som iba talent. Napriek tomu ostávam pri zemi, stále je čo zlepšovať. Na druhej strane mám úprimnú radosť, že som mal počas šampionátu stabilizovanú výkonnosť a nedostal som žiadny hlúpy gól.“
