Poľský prezident Aleksander Kwasniewski bol minulý rok navštíviť svojho kolegu a priateľa Rudolfa Schustera. Poľsko sa začiatkom tohto roku zo všetkých krajín strednej Európy najrozhodnejšie postavilo na stranu USA v konflikte o Iraku. FOTO ARCHÍV SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – Slovenská diplomacia vníma posilňovanie pozícií Poľska v európskej aj svetovej politike. Štátny tajomník ministerstva zahraničia József Berényi si však kladie otázku, či poľská ekonomika zvládne ambície krajiny.
„Prajem im, aby boli čo najúspešnejší, ale mám obavy, že východoeurópske štáty zatiaľ v niektorých kľúčových otázkach nemôžu konkurovať členským krajinám Európskej únie,“ povedal. Možnosti Slovenska vo vzťahu k Poľsku vidí naďalej najmä v rámci Visegrádskej skupiny.
Poľsko je jednou z troch krajín (popri USA a Veľkej Británii), ktoré si rozdelili sektory Iraku, v ktorých budú dozerať na obnovu krajiny. Poľské médiá píšu, že krajina môže v budúcnosti zastávať významnú úlohu v NATO, Európskej únii i vo vzťahoch Východu a Západu.
Publicista František Šebej hovorí, že Poľsko je na úlohu jedného z lídrov predurčené a z integrujúcich sa postkomunistických krajín ide o politicky najvýznamnejší štát.
Šéf zahraničného výboru parlamentu Ján Figeľ povedal, že po odchode Václava Havla je za prirodzeného lídra medzi hlavami štátov v regióne považovaný Aleksander Kwasniewski.
Novinár Tomasz Grabiński z poľského denníka Gazeta Wyborcza tvrdí, že Poliakom dobre padne, keď ich krajina zohráva dôležitú úlohu na medzinárodnej scéne. „Sme najväčší štát v strednej Európe a mali by sme urobiť viac ako sa starať len o seba.“
Grabiński hovorí, že Poliaci majú dobrý vzťah k Američanom. V prieskumoch sympatií Američanov spomínajú medzi prvými. Na otázku, či poľská podpora USA v Iraku nemôže naštrbiť vzťahy s Nemeckom, Grabiński povedal, že poľskí politici určite neobetujú Nemecko za dobré vzťahy s Amerikou. Nemecko je poľským susedom a významným partnerom v únii.
Historik Ľubomír Lipták vysvetľuje ambície Poľska tým, že ide o najväčší štát, ktorý leží na strategickom ťahu medzi západnou Európou a Ruskom. Vyslovil tiež úvahu, že pre západných politikov a verejnosť je východná Európa priveľmi fragmentovaná, ale Poľsko vystupuje ako symbol tohto regiónu.
V klasickom koncepte veľmocí, ktorý sa formoval v 19. storočí, Poľsko neexistovalo. Bolo rozdelené a stalo sa skôr objektom politiky. Úlohu regionálnej veľmoci sa snažilo zohrávať medzi svetovými vojnami. Jeho ideálom bolo zjednotiť pod svojou kuratelou priestor „od mora k moru“, teda od Baltského k Čiernemu a Jadranskému moru. Malo sem patriť napríklad Slovensko či Maďarsko. „Chceli mať vplyv v priestore medzi Ruskom a Nemeckom. Nemali však na to dostatočné sily,“ hovorí Lipták.
O poľskej prítomnosti v Iraku Lipták povedal, že Poliaka, ktorý pozná dejiny, to neprekvapí. „Poliaci mali základný politický slogan – boj za našu a vašu slobodu. Sú zvyknutí bojovať v zahraničí. V Poľsku je tiež tradícia úcty k armáde. Pre nich ísť do Iraku nie je až taký kultúrny šok ako pre Čechov alebo Slovákov,“ poznamenal Lipták.
