NITRA – Poľnohospodárske majery, sady a polia sú častým terčom krádeží. Zootechnici a agronómovia s dlhoročnou praxou sa zhodujú, že agresivita zlodejov sa stupňuje. Vyvrcholením je brutálny útok v Plavých Vozokanoch na agronóma, ktorý zachraňoval pred zlodejmi hruškový sad.
Na poliach je situácia najhoršia. Rozsiahle lány sú v podstate nekontrolovateľné. „Nedávno sa nám stalo, že zlodej nacúval do hrachu a nakosil si ho za vlečku. Mal pripravených ľudí, ktorí struky vylúskajú. Potom by hrach predal priekupníkom, ktorí nízkou cenou kazia trh a, samozrejme, neodvádzajú dane,“ približuje predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Na východe už niektorí roľníci odmietli pestovať zemiaky, pretože im ich Rómovia pravidelne vykopávali ešte pred zberom úrody. V minulosti neodradili od trhania kláskov kukurice ani tabule s lebkou a nápisom o nebezpečnom postreku.
S krádežami sa poľnohospodári stretávajú aj na oplotených farmách. Napríklad majer Šurianky v poľnohospodárskom družstve Devio má výmeru päť hektárov. Oplotenie je dlhé viac než kilometer. V noci ho stráži len jeden strážca so psom. Za posledné obdobie tam ukradli traktor, zberač slamy a mladý hovädzí dobytok.
Pri kradnutí hospodárskych zvierat postupujú zlodeji rovnako. V zadnej časti majera prestrihnú oplotenie, na maštali zámky. Dobytok prenesú k plotu, kde ich už čaká nákladné auto. Nie všetky krádeže sa nahlasujú polícii.
„Tieto organizované skupiny majú mobily a vysielačky. Z bezpečného miesta si posielajú informácie o pohybe strážnika,“ hovorí o skúsenosti Ivan Oravec. Zvieratá obyčajne nikto nevypátra. Niekedy sa stáva, že zlodeji dobytok na mieste zabijú. Naposledy sa to stalo na pastve pri Hornej Mičinej v okrese Banská Bystrica. Páchateľ zabil dve kravy a na mieste nechal len kožu, hlavu a vnútornosti. Ľahko sa kradnú malé prasiatka a na juhu hydina.
Ivan Oravec rozdeľuje zlodejov na dve skupiny. V prvej sú jednotlivci, ktorí si idú nakosiť družstevnú ďatelinu alebo nalámať kukuricu pre osobnú potrebu, lebo sa im zdá cena na trhovisku vysoká. V druhej sú organizované skupiny, ktoré plodiny, plody či mäso ďalej predávajú. „Títo nám robia veľké škody, sú ťažko dolapiteľní a prípad z Plavých Vozokán varuje, že sú aj nebezpeční,“ konštatuje Oravec.
„Máme dve možnosti. Poľnohospodárske podniky si môžu zriadiť stráž, ktorej členovia sú podľa novely Trestného zákona verejnými činiteľmi a ich napadnutie bude prísnejšie trestané. Ale kto mi tam pôjde za týchto okolností robiť? A potom si môžeme na ostrahu najať súkromnú bezpečnostnú službu. To je ale drahé,“ dodáva Oravec.
JURAJ GERBERY
