Ten prejav útočí na samo pomenovanie „učiteľ“. Na niektorých predmetoch sa pravidelne stáva, že vyučujúci nám nadiktuje strany v učebnici a my si poznámky vypracúvame sami. Samostatne sa látku aj naučíme a učiteľ nás len vyskúša. Preto sa mi zdá pojem „učiteľ“ nesprávny. Názov tohto povolania by sa mal zmeniť na „skúšateľ“.

Vzniká tu priestor na šetrenie a novú formu výučby. Na Slovensku máme pomerne dosť odborníkov na rozličné témy. Jeden predmet mávame v priemere dva razy do týždňa. Ten istý predmet však majú aj na ostatných školách. Rozvrhy hodín by sa upravili tak, aby mali spomenutý predmet všetky školy v rovnaký čas. V tom čase by si odborník na predmet sadol pred kameru a 45 minút by študentom v celej krajine odprednášal látku, ktorú by si inak väčšina poznámkovala sama. My by sme sedeli v triede pred televízorom a počúvali by sme výklad.

Na škole by pôsobili skúšatelia, ktorí by nám pravidelne rozdávali testy pripravené týmto odborníkom. Potom by ich zbierali a poskytli na opravu (buď učiteľovi priamo na škole, alebo niekde do novovzniknutého centra na opravy testov, podobne ako pri centrálnych maturitách).

Výhody tohto systému?

Ministerstvo školstva bude mať skutočný prehľad o vedomostnej úrovni študentov, keďže všetci budú mať tie isté testy, a ušetrí sa za terajšie mzdy, keďže skutočných učiteľov by ostalo málo. So študentmi by boli skúšatelia, ktorí by dohliadali, aby bol v triede poriadok. Náklady na televízny prenos by nemali presiahnuť ušetrené prostriedky.

I. V., študent strednej školy

Vaše príspevky v rozsahu do 30 riadkov posielajte buď písomne, na adresu Denník SME, Nám. SNP 30, 814 64 Bratislava, alebo e-mailom na: sona.rebrova@sme.sk