„Slovenské vysoké školy trápi množstvo problémov, ktoré sa nedajú vyriešiť zo dňa na deň. Podľa mňa však existuje oblasť, ktorá môže zlepšiť ich celkový imidž a nepriamo aj kvalitu vzdelávania, a to bez dodatočného množstva peňazí,“ myslí si študent Univerzity Komenského Peter Hodál.

Zázračným prostriedkom, ktorý nič nestojí, je podľa neho verejnosť štátnych skúšok. „Zo zákona o vysokých školách vyplýva, že priebeh štátnej skúšky aj vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Štátnice sa preto môže zúčastniť každý, kto o to prejaví záujem,“ hovorí Hodál. Dodáva, že pozitíva verejnej skúšky prevažujú nad negatívami (pozri tabuľka).

Právo mať na skúške niekoho zo svojich blízkych či známych však študenti v praxi nevyužívajú. Mnohí o ňom totiž nevedia, a tí, čo vedia, si myslia, že sa v praxi nedá realizovať. A niektorí jednoducho nechcú, aby sa na ich „utrpenie“ na skúške pozeral aj niekto iný.

Denník SME oslovil rektorov troch vysokých škôl, či o tomto práve študentov vedia a či ho oni využívajú.

Čo odpovedali?

Rektor Univerzity Komenského v Bratislave František Gahér si myslí, že označenie verejné znamená skôr prístupné pre členov akademickej obce, nie obyčajných ľudí.

„V situácii, keď nemáme poriadkovú službu, si neviem predstaviť, ako by sa riešila situácia, keby prišla na prednášku či štátnu skúšku partia ľudí z ulice a vyrušovali by. Z praktického hľadiska by mohla byť účasť rodičov a príbuzných na skúškach organizačne nezvládnuteľná, nehovoriac o negatívnych psychologických aspektoch aj pre študentov,“ hovorí Gahér. Ustanovenie o verejnosti štátnic je podľa neho pri širšej interpretácii zjavne nevykonateľné, musí byť regulované.

Dodáva, že ak sú zo strany študentov obavy o korektnosti niektorých skúšajúcich v štátnicovej komisii, „samotná účasť iných študentov na tejto skúške by zrejme aj tak túto obavu nerozptýlila úplne, i keď určite by ju mohla výrazne znížiť“.

Rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Imrich Okenka hovorí, že prístup verejnosti na štátne skúšky umožňujú, aj keď je pravdou, že študenti toto svoje právo veľmi nevyužívajú. „Jednak o tom málo vedia, a jednak ani nechcú, aby na štátniciach boli prítomní aj nezainteresovaní diváci. Je to nezvyklé byť skúšaný na verejnosti, zvyšuje to pocit zodpovednosti a trému,“ myslí si Okenka. Aj jemu osobne sa stalo, že počas štátnej skúške na univerzite v Prahe prišla počas prestávky veľká skupina študentov. „A veru sa mi rozklepali kolená.“

Rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Milan Murgaš nám svoje stanovisko poslal: „UMB je otvorenou univerzitou. Štátna záverečná skúška nie je uzatvorená pre verejnosť. Ak niekto má záujem, môže sa jej zúčastniť. Tak sa to aj v praxi deje. Sám sa zúčastňujem ako predseda komisie na štátniciach a viackrát som bol svedkom toho, že v miestnosti boli okrem komisie a skúšaného študenta prítomné aj ďalšie osoby, zvyčajne kolegovia alebo priatelia skúšaného.“

SOŇA REBROVÁ