Napriek tomu, že štátne skúšky sú verejné, mnohí študenti toto právo nevyužívajú. Niektorí o ňom nevedia, iní zase nechcú, aby pri ich odpovedi boli prítomní aj nezainteresovaní diváci. „Zvyšuje to pocit zodpovednosti a trému,“ myslí si jeden z rektorov. Predstavte si totiž, že ide o záverečnú skúšku a na vás sa upierajú pohľady toľkých ľudí. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Jún je pre končiacich študentov vysokých škôl tradične mesiacom štátnych skúšok. V týchto dňoch už všetci vedia sylaby na jednotlivé predmety, dátum štátnej skúšky aj zloženie skúšobnej komisie.
V tom študenti problém nevidia. V čom však áno, je objektivita hodnotenia na skúškach.
Hodnotenie pri ústnych skúškach býva neobjektívne
Väčšina štátnic je totiž ústna a študenti majú pocit, že hodnotenie komisie často závisí od nálady jej členov, ale aj od ich vedomostí. „Napríklad: vaša štátnica z ekonómie pozostáva z predmetov ako mikroekonómia, makroekonómia, hospodárska politika, svetová ekonomika, dejiny ekonomických teórií, atď. Vy však zistíte, že členovia komisie majú špecializáciu mikroekonómia a makroekonómia – takže otázky týkajúce sa hospodárskej politiky a svetovej ekonómie sú pre vás spásou, pretože o nich jednotliví členovia nemajú ani potuchy,“ vysvetľuje Mirka, študentka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Aj Soňa Kaufmanová, bývalá študentka pedagogiky na Univerzite Komenského, má s objektivitou na štátniciach svoje skúsenosti. „Pri skúške zo slovenčiny sa väčšina z nás hromadne začala pýtať na záchod – chceli sme proste na chvíľu nazrieť do poznámok. Aj preto sa učitelia po skúške dohodli, že všetci dostaneme trojky. Bolo to však nespravodlivé, pretože sa našli študenti, ktorí na záchod nešli a odpovedali na výbornú. Mojej kamarátke, ktorá po celé štyri roky poctivo študovala, vďaka tomuto ‘objektívnemu‘ hodnoteniu komisie ušiel červený diplom.“
Proti známke, ktorú pri ústnej odpovedi dostanete, sa nedá odvolať. Jediným riešením je požiadať o ďalší termín skúšky a nechať sa opätovne preskúšať.
Riešením by mohli byť štátnicové testy
Keďže ministerstvo školstva zavádza jednotné testy pri maturitnej skúške a teraz už aj u žiakov posledných ročníkov základných škôl, študenti očakávajú, že by sa podobné riešenie mohlo uplatniť aj pri štátnych skúškach.
„Mohli by sa zriadiť komisie, ktoré by zostavovali štátnicové otázky pre jednotlivé oblasti. Zapečatené obálky s otázkami by sa otvárali až v deň štátnych skúšok. Tým by sa odbremenili skúšajúci a zodpovednosť za výsledok by sa automaticky preniesla na študenta, a nie na skúšajúceho,“ myslí si Mirka.
Podobný názor má aj rektor Univerzity Komenského František Gahér. „Ak je obava z nekorektnosti skúšajúcich hlavným problémom študentov, treba prijať také mechanizmy skúšania, ktoré znižujú možný subjektivizmus skúšajúcich na minimum. Napríklad anonymné testy s použitím kódu alebo značky.“
Zatiaľ sa nič meniť nebude
Čo na to ministerstvo školstva? Riaditeľ odboru vysokoškolského vzdelávania Peter Plavčan: „Napriek tomu, že zákon o vysokých školách nestanovuje, či sa štátna skúška má vykonať ústne, písomne alebo oboma spôsobmi, väčšinou sa vykonáva ústne. V najbližšom čase sa ani neuvažuje o tom, že by sa štátne skúšky vykonávali iba písomne. Ústne skúšanie na štátniciach zodpovedá akademickým tradíciám, a navyše, preveruje sa ním aj schopnosť študenta verejne obhájiť svoje vedomosti.“
