úrovne obyvateľov.
Podľa posledných známych výsledkov za prvý štvrťrok tohto roka možno konštatovať, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) sa zrýchlil na tri percentá v porovnaní s 2,2-percentným rastom za celý minulý rok. Výraznejšia zmena však nastala v štruktúre jeho rastu. V rovnakom období minulého roka bol jedinou formou rastu HDP export ťahaný zahraničným dopytom. Počas tohto roka, naopak, dochádza k tomu, že oživujúci sa domáci dopyt nie je možné plne uspokojiť domácou ponukou.
Rast konečnej spotreby domácností v 1. štvrťroku dosiahol štyri percentá, čo bola najvyššia úroveň od roku 1998. Druhou stranou mince je, že svojím objemom v stálych cenách zaostáva za príslušnou úrovňou z rokov 1998 a 1999. Obnovenie rastu spotreby domácností, ako aj reálnych miezd bolo možné hlavne vďaka zmierneniu tempa rastu spotrebiteľských cien. Tie v priemere za minulý rok vzrástli o 12,2 percenta, pričom tento rok by sa ich rast mal spomaliť na odhadovaných 7,5 %. Pri očakávanej nižšej miere deregulácie cien v budúcom roku by sa rast spotrebiteľských cien mohol znížiť asi na 6 %, čo by umožnilo aj zrýchlenie rastu reálnych miezd.
Pre stav verejných financií sú už dlhšie obdobie charakteristické dve skutočnosti. Na jednej strane výška deficitu aj napriek určitému poklesu v posledných dvoch rokoch stále prekračuje medzinárodne akceptovateľnú úroveň. Na druhej strane však väčšina subjektov financovaná z verejných zdrojov hodnotí objem pridelených prostriedkov ako vysoko reštriktívny. V tomto roku by mal deficit celkového okruhu verejných financií dosiahnuť výšku zodpovedajúcu 3,9 % HDP.
V tejto štatistike však nie sú zahrnuté výdavky na zníženie záväzkov z minulosti proti niektorým subjektom zdravotného a sociálneho zabezpečenia a výdavky na realizáciu štátnych záruk. Aj keď sú tieto výdavky financované z privatizačných príjmov, vzhľadom na ich povahu ako aj obdobie vzniku záväzkov nie je vhodné automaticky ich zarátať do fiškálneho deficitu bežného roka.
V systéme sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia však zatiaľ nedošlo k relevantnej reforme, ktorá by zamedzila opätovnému rastu dlhov. Z tohto hľadiska sa takýto systém oddlžovania v zásade nelíši od priamych dotácií, vyplácaných s časovým oneskorením. Takéto výdavky by sa pochopiteľne zohľadnili aj pri výpočte výšky fiškálneho deficitu. Preto aj napriek už beztak vysokému deficitu a napätosti rozpočtových vzťahov, prefinancovanie bežných potrieb verejného sektora je už v súčasnosti nákladnejšie, ako to naznačuje platný rozpočet.
V nasledujúcich rokoch sa vzhľadom na očakávanú akceleráciu ekonomického rastu bude zvyšovať aj tempo rastu príjmov štátneho rozpočtu. Dá sa však predpokladať, že potreby zvyšovania výdavkov pri ich súčasnej štruktúre budú rásť ešte rýchlejšie. Bez príjmov z privatizácie tak bude financovanie verejných statkov a služieb v súčasnom rozsahu a spôsobe fungovania neudržateľné. Preto jednou z prioritných úloh hospodárskej politiky v nasledujúcich rokoch bude zásadná reforma verejných financií s dôrazom na reformu dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia s vyšším podielom súkromných zdrojov a širším uplatnením princípov adresnosti a zásluhovosti. Kľúčovým na úspešné zvládnutie tohto problému bude efektívne použitie jednorazových privatizačných príjmov.
RÓBERT PREGA
(Autor je analytikom Tatra banky)
