Bronzová poistka útočníka St. Louis Blues. Pavol Demitra po štvrtý raz prekonáva českého brankára Tomáša Vokouna a pečatí naše víťazstvo v súboji o bronz na 4:2. FOTO - REUTERS
Kapitán slovenskej hokejovej reprezentácie Miroslav Šatan šťastne vysmiaty hladkal po stretnutí s Českom bronzovú medailu. Vyslovil starú pravdu veľkých turnajov v športových hrách. Hoci paradoxnú. „Bronz je vždy akosi lesklejší než striebro. Šampionát kolektív končí víťazne.“ Televízny spíker mu totiž pripomenul smutnú tvár z Petrohradu 2000, keď naši po heroickom boji podľahli vo finále Čechom.
Súperi a kamaráti
V Helsinkách sme hrali proti tomu istému súperovi a nepodali sme až taký hrdinský výkon, aj keď hokejovo absolútne bezchybný. Vonkoncom nešlo o meno súpera, hoci s našimi západnými súpermi ide vždy o prestíž, derby. Ale kamarátske. Obrancovia Švehla a Kaberle hrajú spolu v Toronte, brankári Lašák a Vokoun sú v Nashville dokonca susedmi, vo vzácnych časoch piknikov si ku grilu na jednej lúke spolu sadnú celé ich rodiny. V meste country hudby pôsobí aj náš Országh, Višňovský, Pálffy a tiež Čech Modrý, s ktorým sa v čase letných oddychov stretávajú na plážach pri L. A. Všetci hrajú za miestnych Kings. Štrbák a Balaštík zasa spolu spoznávajú chlad severu. Reprezentujú fínsku Hämeenlinnu.
Nebol to súboj sklamaných
Prvé slovenské víťazstvo nad Českom na významnom turnaji má svoju veľkú cenu. Pre našich fanúšikov nesmiernu, hoci ani v uliciach nebolo poznať radosť zásadne preto, že sme konečne zdolali veľkého rivala. Slováci nezabudli, ako nám vlani všetci od Ašu po Lanžhot držali palce vo finálovom víťaznom snažení proti Rusom (naši vyhrali 4:3).
Stretnutie o tretie miesto sa zvykne nazývať aj súbojom sklamaných. V sobotu to nebolo vidno ani na jednom družstve, hoci na našej strane bolo predsa viac vôle. Jedným dychom treba však pridať, že tiež viac hokejového kumštu. Hviezdy Los Angeles Pálffy (narazené rebrá) a Višňovský (problémy s chrbticou) nastupovali so sebazaprením. Na ich hre to nebolo vidno. Slováci podvedome cítili atmosféru v našich mestách. Róbert Švehla (34 rokov) a Pavol Demitra (28) sa do tímu doslova pýtali, keď im kamaráti z vlaňajšieho zlatého tímu rozprávali až o zimomriavkových pocitoch z privítania v našich mestách po zisku titulu. Oni síce najjagavejší kov nemajú, ale ten nemá napríklad ani legendárny Wayne Gretzky.
Aj Gretzky má „iba“ bronz
Fanúšikom nikdy nevymiznú z pamäti momentky, ako tento velikán bozkáva bronzovú medailu na majstrovstvách sveta 1982 vo Fínsku, keď javorové listy po rokoch stáli na stupni víťazov. Priaznivci tejto nádhernej hry zosmutnejú, keď si vybavia v pamäti, ako Gretzky plače v Nagane, keď hviezdny kanadský tím so všetkými esami z NHL prehral v boji o tretie miesto s Fínskom.
Už niekoľko dní plačú tentoraz Fíni, ktorí vypadli doma už vo štvrťfinále. V nedeľu najvyššie vyskakovali Švédi či Kanaďania. V sobotu boli v hokejovom nebi Slováci.
Svet si bude musieť zvyknúť na Big Seven
Svetová špička sa úžasne vyrovnala, výsledky sa nedajú tipovať. Kto by po jasnej výhre Čechov nad Rusmi 3:0 a kanadskom štvrťfinálovom trápení sa s Nemcami (javorové listy napokon zvíťazili v predĺžení 3:2) rátal, že karta sa tak prudko obráti. Výsledok Kanada - Česko 8:4 šokoval. Aj naši si vybrali iba jediný zlý deň, v piatok proti Švédom. Po šnúre trinástich zápasov s dvanástimi výhrami a jednou remízou prehrali. Možno im to zazlievať?
Bronz má pre Slovákov mimoriadny význam. Za posledné štyri roky získali striebro (2000), zlato (2002), bronz (2003). Mocní hokejového sveta si stále neodvykli hovoriť o Big Six (veľká šestorka - Kanada, USA, Česko, Rusko, Švédsko, Fínsko). Ako môžu naši týmto pánom pripomenúť, aby už konečne začali hovoriť o Big Seven (veľká sedmička)? Iba takými skvelými výkonmi, ktoré predvádzali dva týždne v Helsinkách.
Hokej hrajú všetci
Náš bronz prináša ešte jeden krásny moment. Aj v najhorúcejšom lete sa budú naďalej na každom voľnom priestranstve preháňať rôzne po hokejisticky poobliekaní chlapci. Tí bohatší a možno i nadšenejší v originál dresoch z Eurotelu aj s podpismi. Chudobnejší v lacnejších z Ataku, niektorí si na biele tričko prišijú dvojkríž.
Nájdu sa aj klubisti. Hrdý orol majstrovského Slovana nie je výnimočný. Hrá sa so všeličím. S pukom, teniskou, hocijakými loptičkami rôznych veľkostí. Bránky sú niekde klasicky „čínske“, čiže malé od necelého metra do šírky, pol metra do výšky. Často chýba brvno. Vrátili sme sa do čias detstva dnešných šesťdesiatnikov, dve tehly či kamene a odstopovaná veľkosť. Tak sa niekedy rodili talenty, tak sa môžu prvotne vypracovať aj dnes.
