Slovenský brankár Ján Lašák bráni v útočnej akcii Jiřímu Hudlerovi. Zo stretnutia o bronzové medaily Česko - Slovensko 2:4. FOTO ČTK - MICHAL DOLEŽAL
Šesť sekúnd pred koncom veľkého súboja o bronz Česko - Slovensko 2:4 v papierovo malom finále vyobjímal náš brankár Ján Lašák obrancu Róberta Švehlu. Martinský rodák sa sekundu predtým posledný raz v živote vrhol do strely súpera s obetavosťou, ktorá ho za dlhé roky preslávila v celom hokejovom svete.
„Bola to silná symbolika. Som šťastný, že som s ním stihol hrať v jednom mužstve. Je to jeden z priekopníkov - obrancov slovenských hráčov v NHL. Všetci sme chceli vyhrať pre Roba, čo bol silný motivačný faktor. Za tie roky tvrdej roboty si to určite zaslúžil,“ povedal Lašák a priblížil prvé pocity po zisku svojej tretej seniorskej medaily na MS. „Radosť, šťastie, spadnutý kameň zo srdca. Vystihuje to nový vtip zo Slovenska. Vraj je lepšie vyhrať nad Čechmi v súboji o tretie miesto, ako prehrať vo finále. Dnes sme ukázali väčší hlad po víťazstve ako súper, chlapci predo mnou fantasticky bránili. V živote som nevidel pred sebou toľko zblokovaných striel. Nepamätám si, kedy som mal naposledy iba pätnásť zásahov. Všetko ostatné pochytali spoluhráči predo mnou.“
Tréneri František Hossa so Slavomírom Lenerom si spontánne podali ruky a zaželali príjemný letný oddych. Šťastný 48-ročný slovenský kouč F. Hossa si vychutnal tradičnú pozápasovú cigaretku pred dverami Hartwall Areny mimo dosahu požiarneho signalizačného zariadenia. Tento zlozvyk u rodáka zo Smižian je pomerne čerstvý. Fajčiť sa naučil až na decembrovom turnaji Baltik Cup v Moskve, od nervov, ako vtedajší výber odovzdane prehral s Čechmi 1:5.
„Prirodzene, prežívam najväčší úspech kariéry. Vážim si, že som mohol pracovať s hráčmi takého formátu, ktorí držali spolu a udržali slovenský hokej v absolútnej špičke. Najťažšie chvíle na šampionáte boli pre mňa pri koučovaní štvrťfinále so Švajčiarskom, keď sme dlho prehrávali 0:1. Druhý ťažký úder bol semifinále so Švédmi, keď sme minútu po vyrovnávajúcom góle Bondru inkasovali ďalší. Zo Švédmi sme nehrali zle, chcelo to len dôslednejšie zvládnuť taktické detaily. Myslím si, že úspech s Českom je dostatočná satisfakcia. Vyzdvihnúť musím Róberta Švehlu, ktorý skvele riadil celú našu defenzívu.
Jeden z nováčikov na šampionáte, Trenčan Branko Radivojevič v službách Phoenixu Coyotes, rozdával úsmevy na všetky strany. „Naozaj sa cítim ako vo sne. Hrať medzi takými osobnosťami, je naozaj výnimočný hokejový i ľudský zážitok. Bolesť po prehre so Švédmi bola silná. Potvrdil sa súdržný duch kolektívu a proti Čechom sme sa vypli na maximálny výkon. Radosť v kabíne bola veľká, spontánna. Našli sa iba štyri fľaše šampanského, ktoré sa bleskovo rozpŕchli. Teším sa však, že oslavy doženieme doma.“
Prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Juraj Široký sa usmieval ako všetci. „Teším sa spolu s chlapcami, ako keby sme vyhrali zlato. Na šampionát sme odchádzali s cieľom umiestniť sa do štvrtého miesta. Dnešný triumf uzavrel éru českej dominancie nad slovenským hokejom. Hypoteticky komplex je konečne prelomený. Hráči siahli na dno psychických i fyzických síl. Nelietame v oblakoch. Je to však povzbudenie do ďalšej koncepčnej práce v slovenskom hokeji, ktorý má stále aj svoje rezervy.
Český kapitán Robert Reichel: „Slováci hrali výborne dozadu. K ničomu nás prakticky nepustili.“ Spoluhráč a priateľ z Nashvillu brankár Tomáš Vokoun: „Prišli sme do Fínska vyhrať a nedosiahli sme ani na medailu. Som z toho smutný.“
