
Zoborské králiky patria do skupiny stredne veľkých plemien. FOTO – DR. BRANISLAV MALÍK
Na slovenských výstavách zvierat vídavajú návštevníci 65 plemien králikov, z ktorých sú štyri plemená národné. Názvy prvých troch – nitriansky, zemplínsky a holíčsky modrý prezrádzajú región, kde tieto ušiaky vyšľachtili. Štvoricu uzatvára slovenský sivomodrý rex. Národnú paletu zrejme ešte v tomto roku obohatí šieste plemeno. Koordinátora šľachtenia zoborského králika Ing. VLADIMÍRA MALÍKA z Ivanky pri Dunaji sme preto požiadali o rozhovor.
Kedy ste začali šľachtiť zoborského králika?
„V roku 2000 mi docent Ján Rafay z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre ukázal králiky s tmavo sfarbenými ušnicami, chvostíkmi a s farebnými manžetami na predných i zadných končatinách. Ostatnú časť tela mali bielu. Povedal mi, že ide o populáciu, ktorú udržiava od smrti genetika docenta J. Zelníka. Uvedomil som si, že u nás ešte nemáme plemeno s podobnými znakmi. S docentom Rafayom sme preto uvažovali, že sa pokúsime naplniť dedičstvo docenta Zelníka: vyšľachtiť zoborského králika. Chceli sme založiť tri strediská – na západnom, strednom a východnom Slovensku, aby sa na šľachtení zúčastnilo viacero chovateľov.“
Čo bolo vaším cieľom?
„Zámerom bolo urýchliť proces šľachtenia, pretože výsledok závisí od primeraného počtu zvierat a od ich kombinácií. V skutočnosti sa nám podarilo vytvoriť strediská v Senci a v Leviciach, pokusy vo východoslovenskom regióne, žiaľ, stroskotali. Až nedávno sme do tejto činnosti zapojili Krúžok mladých chovateľov pri Strednej poľnohospodárskej škole v Michalovciach. Okrem toho sa nám prihlásili štyria chovatelia z oblasti Trenčína a ďalší z Trebišova. Takáto chovateľská základňa vytvára priestorovú izoláciu, ktorá zmierňuje následky príbuzenskej plemenitby.“
Predstavili ste už nejaké odchovy na výstavách?
„Naši chovatelia vlani vystavovali zoborské králiky v Letanovciach a na Agrokomplexe v Nitre. Keďže sa približujeme k požadovanému štandardu, pokúsime sa o uznanie plemena na tohtoročnom Agrokomplexe, kde budú piati chovatelia vystavovať po štyroch králikoch. Samozrejme, cesta k cieľu nie je jednoduchá. Docent Rafay vypracoval metodiku šľachtenia. Pokiaľ ide o vzhľad zoborského králika, v záverečnej etape sme upustili od manžiet na predných končatinách, ktoré zostanú len na zadných nohách. Čo je však hlavné, nepristúpili sme na masový typ králika, akým je napríklad novozélandský biely.“
Aké vlastnosti budú typické pre tieto králiky?
„Cieľom je získať kvalitné úžitkové plemeno, vyznačujúce sa rýchlym rastom, dobrým osvalením, vysokou plodnosťou – samice majú mať vo vrhu minimálne osem mláďat, a pochopiteľne aj s novou kresbou. S takými zvieratami sa budú môcť chovatelia prezentovať aj na medzinárodných výstavách.“
Akú hmotnosť a výťažnosť mäsa zvieratá dosiahnu?
„Dospelé králiky, samce aj samice, dosiahnu priemerne štyri a pol kilogramu. Výťažnosť mäsa bude okolo 60 percent.“
Čím má byť zoborský králik v porovnaní s ostatnými plemenami výnimočný?
„Zoborský králik je vďaka osobitným plemenným znakom a harmonickému utváraniu tela vhodný na súťaženie s ostatnými plemenami na výstavách. Zároveň sa vyznačuje veľmi dobrou produkciou kvalitného králičieho mäsa. Zvieratá, ktoré chovatelia nebudú vystavovať, môžu preto s vysokým efektom zužitkovať v domácnostiach, respektíve ponúknuť výkupni.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ