Vo všeobecnosti sa akceptuje názor, že v Západnej konferencii je tvrdšia konkurencia a že tímy, ktoré tvoria jej špičku (Colorado, Detroit, St. Louis, Dallas) sú herne a kádrovo kvalitnejšie, než mužstvá z východu. Do istej miery je to pravda najmä od polovice 90. rokov, keď Detroit a Colorado (s výnimkou roku 1999) dobyli päťkrát Stanleyho pohár.
Tohto roku sa však zdá, že sa kvalitatívna prevaha opäť prechyľuje v prospech mužstiev z východu, ako to bolo začiatkom 90. rokov, keď podobnú päťročnú pohárovú bilanciu mali Pittsburgh, Montreal, Rangers a New Jersey, teda mužstvá z dnešnej Východnej konferencie. Svedčí o tom pohľad na pole tímov, ktoré sú ešte v hre o Stanleyho pohár. Kým favoriti a ťažké váhy Západnej konferencie sú už dávno na dovolenke (Colorado, St. Louis, Dallas, Detroit), špička Východnej konferencie (Ottawa a New Jersey) sa chystajú na finále.
Skvelý Brodeur a obrana
New Jersey Devils doň vstupujú ako najlepší tím posledných rokov - v uplynulom desaťročí hrali trikrát vo finále pohára, z toho dvakrát (1994, 1999) úspešne. Ani jeden z finálovej štvorice im nemôže v tomto smere konkurovať. V tohtoročnom semifinále bez problémov vyradili Tampu Bay Lightning 4:1 na zápasy vďaka skvelému Brodeurovi a takmer neprekonateľnej obrane. Devils neboli v tejto sezóne útočným mužstvom a preto im herný systém v play off, keď sa myslí na obranu oveľa intenzívnejšie než počas základnej časti sezóny, veľmi vyhovuje. V sérii s Tampou nebolo takmer od začiatku pochýb, kto ju vyhrá. V úvode prvých troch zápasov síce vždy dobiehali súperov náskok (po prvej tretine 3. zápasu dokonca prehrávali 0:3), ale zakaždým dokázali tempo Tampy vyrovnať a predstihnúť. V spomínanom zápase síce Tampa v predĺžení vyhrala, ale vyrovnanie takého náskoku sa stalo zlomom v celej sérii. Od štvrtého duelu už Devils bleskom žiadnu šancu nedali, darmo tréner Tortorella experimentoval v rozhodujúcom piatom súboji s výmenou brankára Chabibulina za Grahemeho. Tampe zlyhali strelci, ktorí rozbili Washington a naopak, v semifinále ožili kľúčoví útočníci Devils Gomez a Eliáš. Gomez nemal proti Bostonu ani bod, kým proti Tampe zaznamenal v piatich zápasoch až sedem bodov.
Hviezdy letcov zhasli
Ottawa Senators sa druhý rok za sebou stala playoffovým osudom Philadelphia Flyers. Kým vlani to bolo v prvom kole, teraz v semifinále, samozrejme, za oveľa dramatickejších okolností. Letcom niet veľmi čo vyčítať, ba nemožno ani viniť brankára Čechmánka za výkony v posledných dvoch zápasoch. Po ťažkej sérii s Torontom už jednoducho nemali sily a od piateho zápasu proti Ottawe hrali na rezervu. Kým dovtedy bol súboj úplne vyrovnaný (skóre 7:7), v dvoch posledných zápasoch to bolo 3:10. Hoci až v piatich zápasoch série viedli (v inkriminovanom piatom dal C. Lapointe gól dokonca už v 21. sekunde), veľmi zle hrali presilovky (0-17!) a fyzicky šli vždy na doraz.
To sa nedá donekonečna. Primeau hral skvelý a fyzicky náročný hokej proti Torontu, keď neprekážalo, že nazbieral iba dva body. Proti Ottawe však už nemal síl ani na pressing, ani na produktivitu. Napokon, takto to bolo v závere so všetkými philadelphskými hviezdami. Roenick, Amonte, Primeau, LeClair a Recchi vyšli úplne naprázdno. Amonte ukazoval v prvých troch zápasoch série kvalitatívny nárast, aký sa od neho očakával. V každom zápase bodoval, ale potom úplne stratil paru. Detto Roenick. Pred play off nedal Amonte gól až v jedenástich záverečných zápasoch sezóny za sebou a preto jeho bodová šnúra vyzerala veľmi sľubne. Žiaľ pre letcov, viac zo seba nevydoloval a jeho marcový prestup z Phoenixu (kde mu to, mimochodom, tiež nešlo) nemožno považovať za dobrý nákup.
Ottawa sa predstavila v tom najlepšom svetle. Má výborných mladých hráčov, ktorí sú rýchli a kombinačne zdatní. Keď treba pritvrdiť, tak vedia aj to. Havlát, Hossa, Bonk a Alfredsson sú v životnej forme, podobne obrancovia Chára, Rachůnek a Phillips, nehovoriac o brankárovi Lalimem. Zaujímavosťou je, že všetky tri prehry, ktoré Senators utrpeli v sériách s Islanders a Tampou, boli prehrami na nulu. Senators budú hrať vo finále konferencie prvý raz v histórii.
Postrach favoritov
Anaheim Mighty Ducks sú prvým mužstvom od zavedenia súčasného formátu play off, ktoré vyradilo mužstvá č. 1 (Dallas) a č. 2 (Detroit) svojej konferencie. V oboch prípadoch nepostúpili vďaka šťastiu, ale vďaka obetavej hre a skvelému brankárovi J. S. Gigueremu. K tomu treba prirátať prekvapujúcu kondičnú odolnosť. Dallas bol v sérii lepší vlastne iba v piatom zápase (4:1), inak vždy v závere stretnutí ťahal za kratší koniec. Dvakrát prehral v nadstavenom čase a dvakrát Anaheim rozhodol v samom závere (Leclerc vo štvrtom zápase, Ozolinš v šiestom). Dallas mal smolu v tom, že sa v kľúčovom momente sezóny zranila ich najväčšia tohtoročná posila Bill Guerin, ktorý síce do série proti Anaheimu nastúpil, ale bolo to skôr ako morálna podpora. Podobne aj Claude Lemieux. Útok Stars ako celok v sérii zlyhal, hlavne kľúčoví hráči Dahlen, Arnott, Turgeon a Barnes, ktorí zozbierali v sérii dokopy iba štyri body. A keďže sa herne prestalo dariť aj Modanovi (dal iba jeden gól), hráči zo zadnej línie ako Kapanen, Muller a DiMaio napriek úsiliu mužstvo zo závozu nevytiahli.
Senzačný postup Minnesoty
Minnesota Wild v súboji s Vancouverom písala históriu NHL. Po prvý raz sa stalo, že jeden tím dokázal v tej istej postsezóne dvakrát zvrátiť stav série z 1:3 na 4:3, navyše v oboch prípadoch Minnesota vybojovala štvrté víťazstvo na ľade súpera. Jej postup nemožno označiť inak, než za senzačný. Už pred začiatkom sezóny sa mužstvo ukazovalo v dobrej forme, keď neprehralo jediný prípravný duel. Ale jeho postup až do finále Západnej konferencie sa neočakával. Avšak stalo sa a zaslúžene. Minnesota preukázala nesmiernu vôľu a húževnatosť, disciplinovanosť a schopnosť udrieť v záveroch zápasov. V siedmom dueli dokonca prehrávala 0:2. Na pomery v NHL má jedinečný systém rovnocenných rotujúcich brankárov Fernandez - Roloson. Fernandez chytal v siedmom zápase proti Coloradu, Roloson proti Vancouveru. Disponuje rýchlymi korčuliarmi (Gáborík, Park, Walz, Laaksonen) a má hráčov, ktorí dokážu nahradiť hlavných ťahúňov, ako sa to ukázalo v prípade Pascala Dupuisa v siedmom zápase.
Vancouver v troch posledných zápasoch nestačil fyzicky, ani herne, niekedy na svoju škodu podliehal emóciám. Bertuzzi nedal gól v ôsmich zápasoch za sebou a brankár Cloutier dostal v kľúčových okamihoch lacné góly. Tých gólov bolo až priveľa - šestnásť v posledných troch zápasoch. Šlo o prvé tri prehry Canucks v sezóne za sebou. V rozhodujúcej fáze roka.
IGOR OTČENÁŠ
(Autor je hokejový publicista)
