Podmorská katastrofa v šamorínskej synagóge. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
. „Na vnímanie živého obrazu smrti je nás tu trochu veľa, smrť potrebuje intimitu.“ Na jeho nie príliš povzbudivé slová vzápätí došlo, tým sa však vernisážové prekvapenia nekončili.
Návštevníci šamorínskej galérie si už dávnejšie radi zvykli na tunajšie originálne výstavy, ktorých úspech vždy spočíval aj v citlivom zúročení povznášajúceho priestoru synagógy. Český výtvarník Igor Korpaczewski alias Q sa však tejto výhody pri tvorbe inštalácie Peace on Earth - Mier na Zemi (výstava potrvá do 30. júna), ktorou vyvrcholil Brozmanov projekt 3 dni, programovo vzdal. „Už vopred som tušil, že budem nadšený estetikou tejto výnimočnej stavby, jej krásneho presvetlenia, a aj to bol dôvod môjho radikálneho prístupu, keď som synagógu zatemnil. Lebo ako hovorí John Cale, buď vedie cesta k cieľu jedným smerom, alebo potom úplne opačným. Preto som sa rozhodol pre takéto riešenie.“
Práve „vytvorenie tmy“, v ktorej sa nachádza jeho ilúzia mnohokilometrovej hĺbky podmorského sveta s ponorenou loďou, mu zabralo najviac času. „Idea inštalácie vznikla v čase, keď sa schyľovalo k irackému konfliktu, a chcel som ňou vyjadriť svoju predstavu, že vojny zaniknú až potom, keď ľudský element vymizne a všetko bude pod vodou. Samozrejme, ide o istý druh estetizovaného čierneho humoru.“ Na morskú či podmorskú atmosféru pripravujú diváka už palubné schodíky, ktorými sa dostáva k malému priezoru - za ním sa odohráva svet autorových predstáv, ktoré kurátor prirovnal k nihilistickému optimizmu.
Igor Korpaczewski (1959), pedagóg v ateliéri maľby pražskej Akadémie výtvarných umení, ktorý sa v Šamoríne predstavil pod pseudonymom Q, už štrnásť rokov vystavuje pod značkou KW. „Prečo ten nový pseudonym? Len som skoncentroval jeho fonetickú podobu, možno budem qéčko používať pri inštaláciách.“ Sám však vzápätí zdôraznil, že je predovšetkým maliarom a hneď aj spochybnil zaradenie svojho šamorínskeho diela. „Aj toto je vlastne maľba, divák sa pozerá cez ‚kukátko‘, ktoré je akoby rámom obrazu, a v ňom je kompozícia, oživená tretím rozmerom. Maľovať sa dá rôzne, a ja rozhodne neredukujem maľbu len na používanie tradičného štetca,“ dodal výtvarník, ktorý sa netají svojou obľubou paradoxov.
S ňou iste súvisí aj jeho šamorínska expozícia, pre ktorú sa inšpiroval dávnym scénografickým postupom vytvárania javiskových iluzívnych živých obrazov, vo výtvarnom umení známych ako tableau vivant. Jej výsledkom je „živý obraz smrti“, a aby nezostal len pri tomto paradoxe, svoju vernisážovú hudobnú produkciu nazval Čistá špina.
ALEXANDER BALOGH
