Vybavenie amerických vojakov v Taszáre je východoeurópskej realite veľmi vzdialené.
FOTO - PAVOL MAJER
ckých krajín. Hovorí sa najmä o Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Medzi kandidátmi by však mohlo byť aj Slovensko a Česko.
Je to na prvý pohľad dôsledok vojny v Iraku a nemeckého postojom k nej. To je však omyl.
Americký plán na štrukturálnu reformu systému základní je dlhodobá a po vojenskej stránke naprosto logická operácia.
Priďaleko, nepružne a draho
Dnešné rozmiestnenie a forma amerických základní v Európe je zastarané, prispôsobené očakávaniam studenej vojny. Vychádza z predpokladu náhleho sovietskeho útoku, ktorý musí byť zastavený vo veľkých tankových bitkách na širokých východoeurópskych stepiach. To vyžadovalo trvalú koncentráciu jednotiek neďaleko predpokladanej frontovej línie, predovšetkým v západnom Nemecku.
Dnes majú Spojené štáty v celej Európe 112-tisíc vojakov, z toho na území Nemecka asi 70-tisíc.Existujúci systém základní je príliš vzdialený od miesta možných konfliktov. Je nepružný a drahý.
Skromnejšie a bez rodín
Nové základne by mali byť bližšie k postsovietskemu priestoru, Balkánu a Blízkemu východu.
Zmeniť by sa mala aj forma základní. Namiesto obrovských vojenských miest, v ktorých trvale slúžia a pracujú tisícky ľudí a sú obklopení sídliskami pre ich rodiny, majú byť nové základne menšie.Vojaci by sa na nich striedali častejšie, žili by v skromnejších podmienkach a bez rodín.
Mnohé by dokonca boli „spiacimi základňami“ - zakonzervovaným komplexom budov, infraštruktúry, pristávacej dráhy, ktoré stráži a udržuje iba pár vojakov a ktoré v prípade potreby pružne prijmú väčšie jednotky sídliace mimo obdobia konfliktov v USA.
Príkladom toho je základňa v maďarskom Taszáre. Nové základne by tak americký rozpočet vyšli výrazne lacnejšie, a to je spolu s nižšími nákladmi vo východnej Európe tiež nezanedbateľným dôvodom zmeny.
Nie je to pomsta
Presun na východ neznamená automaticky zatvorenie základní v Nemecku, tie sa však asi tiež zmenšia a „musia prejsť testom perspektívnosti“, ako povedal duchovný otec novej koncepcie a veliteľ amerických síl v Európe generál James L. Jones.
Premiestnenie amerických základní na východ tak nie je pomstou za postoj Nemecka k irackej kríze, skúsenosti s niektorými spojencami a vôbec poznatky z irackej vojny však prispeli k urýchleniu tohto procesu. PETER MORVAY
Na Východe zo základní asi nezbohatnú
Príchod amerických základní do postkomunistických krajín by sa nemal spájať s prehnanými ekonomickými očakávaniami. V Nemecku je to iné. Materiálne výdavky najväčšej základne v nemeckom Ramsteine a susedného leteckého pluku robili podľa jednej štúdie iba za rok 2001 1,4 miliardy eur. Obe základne zaisťovali 27-tisíc pracovných miest.
Nové základne však budú pravdepodobne potrebovať menej budov, ciest, služieb, vytvárať menší dopyt, vojaci budú tráviť viac času v službe a menej utrácať. Potenciálny dodávatelia či zamestnanci základní prejdú prísnym výberom. Pre upadajúce regióny môže byť základňa napriek tomu rozhodujúcou hospodárskou injekciou generujúcou ďalší vývoj.
Americká armáda si okrem toho väčšinu svojich potrieb zabezpečuje z vlastných domácich zdrojov. Okrem prirodzenej snahy, aby peniaze amerických daňových poplatníkov zostali doma, a prípadnej nedôvery v cudzie produkty to má aj vojenskú logiku. Zabehnutý systém zásobovania všetkým potrebným z jedného zdroja zvyšuje mobilitu armády a možnosť jej rýchleho nasadenia hoci aj za polárnym kruhom. (pm)
