„Ešte za Mečiara a jeho štátneho tajomníka Šestáka sa presadila veľmi ústretová politika voči Castrovej Kube. Mnohé veci idú ďalej zo zotrvačnosti. Chýbajú nám jasné postoje a väčšia politická vôľa z najvyšších miest ministerstva zahraničných vecí tento kurz korigovať,“ povedal pre SME Milan Nič z Nadácie Pontis.
Vyhlásenie k poslednej vlne represií na Kube vydalo ministerstvo zahraničia dva týždne po skončení súdov a výrazne sa oneskorilo za Českom a Poľskom. Odborníci ho navyše považujú za príliš mierne.
Predstavitelia ministerstva kritiku odmietajú. Nesúhlasia s názorom, že slovenská diplomacia stavia ekonomické záujmy nad otázku dodržiavania ľudských práv. „Keby to tak bolo, tak by náš vzájomný obrat s Kubou neklesol za posledných štyri až päť rokov z úrovne 14 miliónov dolárov ročne na dnešných asi 800-tisíc,“ povedal pre SME Radomír Boháč, riaditeľ 4. teritoriálneho odboru pre krajiny Ázie, Oceánie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Hovorca ministerstva Boris Gandel pripomína, že vyhlásenie bolo len jedným z krokov. „Slovensko sa pripojilo k vyhláseniu Európskej únie a riaditeľ príslušného teritoriálneho odboru prijal kubánskeho chargé d‘affaires. Náš postoj sme vyjadrili aj na 57. zasadnutí Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve, kde bola prijatá kritická rezolúcia.“
Mimovládne organizácie i predseda parlamentného výboru pre ľudské práva László Nagy hovoria síce o istej zmene postoja ministerstva, ale to nestačí. „Situácia je vážna, potrebujeme urobiť ráznejší krok.“
Štátny tajomník ministerstva zahraničia Berényi, ktorý v januári prijal kubánskeho disidenta Oswalda Payu, tvrdí, že išlo o principiálne vyjadrenie. „Kubánska vláda reagovala protestnou nótou, v ktorej ho odmietla, a označila za neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí a porušovanie pravidiel v medzištátnych vzťahoch.“
K aktívnejšiemu postoju vyzval ministerstvo aj predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Ministra zahraničia Kukana požiadal, aby naša diplomacia zvážila odmedzenie diplomatických aktivít. Podľa hovorcu Michala Dytterta predseda parlamentu dodnes odpoveď nedostal.
Úspech zatiaľ nemala ani posledná Nagyova výzva. Včera požiadal ministerstvo, aby na protest stiahlo veľvyslanca z Kuby a odložilo septembrové zasadnutie medzivládnej slovensko-kubánskej komisie. Radomír Boháč pred niekoľkými dňami SME povedal, že zvažujú posunutie termínu zasadnutia, Gandel ale včera reagoval inak: „Ministerstvo s takýmto scenárom zatiaľ neráta.“ MIRIAM ZSILLEOVÁ
