FOTO - REUTERS
Takmer sto rokov po narodení a tridsať rokov po zanechaní fotografovania sa Henri Cartier-Bresson vrátil na prvé stránky francúzskych novín. V Paríži totiž otvorili jeho veľkú retrospektívu, v Národnej knižnici je sprístupnených 350 fotografií a kresieb deväťdesiatštyriročnej legendy, ktorú už francúzske médiá považujú za duchovného otca fotožurnalistiky. „V tejto kategórii pre neho neexistuje porovnanie. Nijaký iný fotograf na svete nebol schopný vytvoriť to, čo tu vidíme,“ tvrdí Robert Delpiere, riaditeľ Nadácie Henriho Cartiera-Bressona a kurátor terajšej výstavy. Cartier-Bresson v roku 1947 zakladal slávnu agentúru Magnum. O sedem rokov neskôr bol prvým západným fotografom, ktorý sa po vojne dostal do Sovietskeho zväzu. Zdokumentoval okrem iného smrť Máhatmá Gándhího v Indii a komunistickú revolúciu v Číne. V roku 1952 svoje reportážne zásady zhrnul do knihy Rozhodujúci okamih.
Na to, aký veľký vplyv na svetovú fotografiu Cartier-Bresson má, je postavou verejne takmer neviditeľnou. Zásadne sa nenecháva portrétovať a poskytuje iba minimum rozhovorov. Na retrospektíve sú po prvýkrát vidieť jeho poznámkové zošity, snímky z detstva a zo začiatku štyridsiatych rokov, keď bol ako zajatec v Nemecku. Od roku 1974 Cartier-Bresson nefotografuje a venuje sa iba kresleniu. „Keď prekročil sedemdesiatku, povedal, že už nemôže byť pouličným fotografom,“ vysvetľuje Delpiere, „vždy hovorí, že fotografia je okamžitá vec a kreslenie meditácia.“ (reuters)
