Francúzska, ktorého je na Slovensku zakladateľom, sa stretáva dvakrát do mesiaca.
Na krku máte modrú šerpu so symbolickými znakmi. Čo predstavuje?
„Je tu pravouholník – murársky nástroj, ktorý sa používa pri výstavbe akýchkoľvek budov a je tu geometricky zobrazená Pytagorova veta. Sú to slobodomurárske symboly, ktoré sa väčšinou odvolávajú na staviteľské umenie. Ibaže nám už nejde o stavanie budov, ale o stavanie ‘chrámu všeľudského bratstva‘.“
Dvakrát do mesiaca má vaše bratstvo rituálne stretnutia. Ako také stretnutie vyzerá?
„Odohráva sa v miestnosti, ktorú nazývame chrámom. Sú v ňom symbolické predmety – slnko, mesiac, koberec, na ktorom sú namaľované rôzne symbolické stavebné nástroje. Potom je tam kockovaná čiernobiela dlaždica, čo je iný veľmi významný slobodomurársky symbol. Zvolení hodnostári sedia za rôznymi stolmi a riadia prácu – sedíme a debatujeme, alebo chodíme v pravouhlých štvorcoch na miesto, odkiaľ máme hovoriť.“
Prečo, aj keď sa doba zmenila, ostávate v takej tajnosti?
„Pretože, ľuďom zvonku by sa to zdalo smiešne. Nechápali by zmysel.“
A aký je teda zmysel vašich stretnutí?
„Rituálne správanie, rituálne vety spôsobujú, že sa pomaly odpútame od našich každodenných starostí a navádzajú akúsi atmosféru a postoj. Napríklad to odbúrava akúkoľvek agresivitu. V lóži sa nemôže stať, že by sa ľudia hádali.“
Aký je vzťah slobodomurárov k ženám? V minulosti mali vstup medzi slobodomurárov zakázaný. Sú vo vašej lóži nejaké ženy?
„Nie, pretože patríme pod Veľký Orient Francúzska, ktorý je čisto mužskou organizáciou. V Prahe napríklad už existuje aj čisto ženská lóža, ale aj lóža, v ktorej sú spolu muži aj ženy. Po dlhé stáročia neboli ženy takmer nikde, nielen medzi slobodomurármi. Dnes už vo Francúzsku, v USA, Nemecku a inde jestvuje aj ženské slobodomurárstvo. Vzniklo v 19. storočí.“
Katolícka cirkev vydala deklaráciu, v ktorej pod hrozbou exkomunikácie zakazuje „hlásiť sa do slobodomurárskej sekty“. Aké sú vaše vzťahy s cirkvou?
„Pápeži vydali viacero búl proti slobodomurárom. Teraz aj keď tieto buly výslovne nezrušili, ich už neuplatňujú. Nikoho neexkomunikujú. A dokonca sme spoločne vystupovali aj na mierových verejných akciách. Boli tam francúzski biskupi aj veľmajstri rôznych rádov.“
Aký je váš oficiálny vzťah k cirkvi?
„Veľmi tolerantný. Po stáročia bola cirkev netolerantná k nám. Ale zdá sa, že nechápeme slovo tolerancia, čiže znášanlivosť úplne rovnako. My si cirkev vážime a máme k nej len jednu výhradu – miešanie sa do svetskej moci.“
Ak by som sa chcela prihlásiť k slobodomurárom, čo by som musela spĺňať? Máte nejaké pravidlá, alebo beriete hocikoho?
„Musíte byť slušný človek. Čo nie je taká jednoduchá vec, ako by sa zdalo. Zaujímať sa o svet, v ktorom žijeme. Nás zaujíma rôznorodosť. Keď hlásame všeobecné bratstvo medzi ľuďmi, tak ich musíme najprv poznať, pochopiť, čo to vlastne znamená byť iný a že napriek tej rôznorodosti jednotlivcov, je niečo, čo máme spoločné. “
Zverejniť mená členov vášho bratstva ste odmietli, vraj od nich nemáte na to povolenie. Môžete však povedať, z akých ľudí sa vaše bratstvo skladá?
„Je to rozdielne pri každej lóži. Na Slovensku sú to povedzme technické kádre, umelci, novinári, doktori, právnici.“
Odkiaľ zo Slovenska je ich najviac?
„Z okolia Bratislavy. Zo začiatku boli aj z Bystrice, Zvolena, Nitry, ale zlé cesty a vzdialenosti spôsobili, že postupne sa odpútali a prestali dochádzať.“
Kde sa stretávate?
„Teraz si už prenajímame miestnosť na stálo. Predtým sme si prenajímali miestnosti príležitostne – raz v kultúrnom stredisku v Ružinove, raz v Petržalke. Raz v jednej nemocnici, keďže jeden z nás bol lekár. Chodili sme po bytoch, stretávali sme sa u kamarátov, vo vilách a tak.“
Koľko ľudí je na vašom stretnutí?
„Pracujeme v malých spoločenstvách, ale na stretnutí musí byť minimálne sedem bratov, aby sme mohli dodržať rituály. Horná hranica je z praktických dôvodov 100, pretože pri väčšom počte sa nedokážeme rozprávať.“
Ktoré náboženské či filozofické hnutie je vám ako slobodomurárom blízke?
„Humanizmus, humanistická filozofia z obdobia renesancie.“
