odvádzať do súčasného, aj keď čiastočne zreformovaného systému. Prečo štát nezmení celý systém, ale len jeho polovicu, sme sa zhovárali s MICHALOM HORVÁTHOM, štátnym tajomníkom ministerstva práce.
Dôchodcov pribúda a o súčasnom priebežnom dôchodkovom systéme sa hovorí ako o neudržateľnom. Prečo mu teda chcete nechať polovičnú váhu aj na zreformovanom penzijnom systéme?
„Problém demografie a neudržateľnosti dnešného systému je v troch zásadných oblastiach. Predovšetkým treba zvýšiť počet ľudí aktívnych v ekonomike. Dá sa to dosiahnuť zvýšením pôrodnosti, zvýšením migrácie pracovnej sily a posunutím dôchodkového veku, čím sa zvýši podiel ľudí vo veku 55 až 65 rokov v ekonomike. Druhá oblasť, ktorá je riešením problému, spočíva vo vytváraní rezerv pre demograficky nepriaznivé obdobia. Dá sa to napríklad povinným kapitalizačným systémom. Niektoré európske krajiny vytvárajú tieto rezervy priamo v štátnych rozpočtoch, tam je však problém, že tie rezervy nie sú zatiaľ dostatočné. Rezervy sa však dajú tvoriť aj v inštitúciách, ktoré zabezpečujú priebežný systém, ako je naša Sociálna poisťovňa. Ďalšou možnosťou je motivovať ľudí, aby si tie rezervy vytvárali dobrovoľne sami - napríklad v doplnkových dôchodkových poisťovniach, životných poisťovniach, podielových fondoch či v bankách.“
Ktorý z týchto cieľov sledujete reformou starého priebežného dôchodkového systému?
„V prvom rade chceme zvýšiť počet ľudí v ekonomike. Na to nám slúži práve reforma starého systému, pretože posúva dôchodkový vek. Samozrejme, treba to robiť v nadväznosti na znižovanie nezamestnanosti. Naším druhým a rovnako dôležitým cieľom je začať vytvárať rezervy. To dosiahneme zavedením kapitalizačných penzijných účtov. Priestor pre rezervy však vidíme aj v Sociálnej poisťovni, konkrétne v invalidnom poistení, pretože ten systém je nielenže štedrý, ale aj zneužívaný. Nový zákon o sociálnom poistení prináša nový prístup aj v tejto oblasti.“
Dá sa dosiahnuť udržateľný dôchodkový systém aj pri kombinácii toho dnešného, aj keď čiastočne zreformovaného, a nového - kapitalizačného systému?
„Áno. Kombináciou dvoch systémov sa dá dosiahnuť aj rozloženie rizík, spojených s každým z nich. Úspešnosť kapitalizačného systému je podmienená vývojom finančných trhov. Pri priebežnom systéme spočíva riziko vo vývoji na trhu práce - napríklad od vývoja priemernej mzdy, nezamestnanosti či demografického vývoja. Súčasné fungovanie tých dvoch systémov tieto riziká určitým spôsobom skladá.“
Kedy predstavíte zákony pre druhý, kapitalizačný pilier penzijného systému?
„Predpokladám, že by to malo byť v priebehu dvoch až troch mesiacov.“
Sociálna poisťovňa varuje, že ponechaný priebežný systém zostane ďalej mínusový.
„Samozrejme, on bude ešte jeden-dva roky deficitný, ale tým, že posúvame dôchodkový vek, tak už v treťom roku začne priebežný systém vykazovať prebytky pri odvodovej sadzbe, ktorú navrhujeme.“
Navrhovaný zákon zakazuje Sociálnej poisťovni prelievať peniaze z prebytkového nemocenského do deficitného dôchodkového priebežného systému. Kto bude teda počas prvých dvoch rokov deficit vykrývať?
„Bude nevyhnutné, aby tento deficit vykrývala vláda zo štátneho rozpočtu. Budúci rok, ktorý bude najkritickejší, by to malo byť štyri až päť miliárd. O rok neskôr by sa mal deficit blížiť k nule, možno dosiahne niekoľko sto miliónov. Hovoríme však o ‘prirodzenom‘ deficite priebežného systému bez vplyvu odtoku časti odvodov na kapitalizačné penzijné účty.“
Medzi ministerstvom práce a Sociálnou poisťovňou sa nedávno začal spor o nový zákon o sociálnom poistení. Šéf poisťovne Miroslav Knitl začal prvý zákon dôchodkovej reformy kritizovať. Ohrozuje tento spor samotnú reformu?
„Samozrejme, že neohrozuje. Ten spor začal vtedy, keď pán Knitl v rozpore s uznesením správnej rady (Sociálnej poisťovne) uzavrel tender na informačný systém. Sú to pripomienky ako každé iné. Pripomienky nám dalo ďalších dvadsať rezortov, len ich nemedializovali tak ako pán Knitl. Niektoré jeho pripomienky sú absolútne nekompetentné a zjavne populistické. Predpokladám, že ich nebudeme akceptovať. V najhoršom pôjde návrh zákona na rokovanie vlády neuzavretý.“
Hovorí sa, že štát chce úplne ovládnuť Sociálnu poisťovňu a zrušiť tripartitné zastúpenie v jej správnej rade.
„To je nezmysel. Štát nechce nič ovládnuť ani rušiť tripartitu. Jediná zmena spočíva v tom, že tripartitný systém by sa uplatňoval pri kontrole činnosti poisťovne, to znamená, že dozorná rada by mala byť tvorená po päť ľudí zo strany štátu, odborov a zamestnávateľov. Riadenie poisťovne by však mali zabezpečovať profesionálni manažéri, ktorí budú v rámci navrhovanej päťčlennej rady riaditeľov vymenovaní vládou. Tá je totiž zo zákona povinná doplniť možnú vzniknutú dieru v hospodárení poisťovne zo štátneho rozpočtu.“
