Suverénne najproduktívnejší hokejista na MS vo Fínsku Žigmund Pálffy si svoje dnešné 31. narodeniny pripomenie len mierne.
„Podobne to bolo aj na šampionáte vlani vo Švédsku a v roku 1999 v Nórsku. Naozaj nemám náladu na nejaké veľké oslavy, všetko sa dá dohnať v lete. Počas náročného turnaja využívam každú voľnú chvíľu na odpočinok a spánok. Po dlhej sezóne sa tu na širokých klziskách hrá vo vysokom tempe, čo si vyžaduje dostatok síl. Tridsaťjeden? Zasa som teda o rok starší, ale verte, že sa cítim stále rovnaký. Možno to vyznieva staromódne, s pribúdajúcim vekom si človek uvedomí, že najdôležitejšie je, aby bol v poriadku zdravotne. Potom má chuť na hokej, čo je základ úspechu. Nerozmýšľal som, dokedy ho vydržím hrať na profesionálnej úrovni, zasa to bude zrejme limitované zdravotným stavom.
Hotelovú izbu obývam so spoluhráčom z Kings Ľubom Višňovským. Chalani sa občas vyberú do mesta na večeru alebo iba na prechádzku, ktorá spestruje monotónny rytmus hotel-kabína-ľad, a tak stále dokola. Tí zo zámoria obľubujú japonskú špecialitu suši, ja som si pochutil aj na dobrom steaku.
Teraz sa chystáme na Čechov. Naše mužstvo zatiaľ funguje na jednotku, nebolo by od veci, konečne ich urobiť aj vo veľkom zápase na majstrovstvách sveta. Útočiť budem na spoluhráča v obrane Jarda Modrého. Dobrý chlapec, typický Juhočech. Poznáme sa už od sezóny 1991-92, keď vojenčil v Dukle Trenčín, a spolu sme pod vedením trénera Júliusa Šuplera získali historický titul československého majstra. Kto by si z nás vtedy pomyslel, že raz budeme hrať proti sebe na MS v rôznych národných tímoch?
Rád by som sa dožil chvíle, keď sa budú hrať majstrovstvá sveta na Slovensku. Len sa dosť obávam, že kým budem vládať korčuľovať na patričnej úrovni, tú zakliatu halu sa nepodarí postaviť. Škoda, ľudia na Slovensku by si to zaslúžili.“
