BRATISLAVA – V Európskej únii sa začína búrlivo debatovať o návrhoch Konventu, ktorý má pripraviť európsku ústavu, u nás verejná debata na túto tému takmer nejestvuje.
Ján Figeľ, ktorý je slovenským zástupcom v Európskom konvente, považuje do istej miery za prirodzené, že slovenská verejnosť o budúcnosti Európy nedebatuje. „Vývoj je príliš rýchly – len nedávno sme skončili rokovania, onedlho bude referendum,“ hovorí.
Figeľa mrzí skôr to, že u nás „funguje veľa neefektívnosti, politizovania namiesto racionálneho prístupu k tomu, čo potrebujeme“. Spoločnosť by si však mala podľa neho ujasniť, ako chce fungovať na medzinárodnej úrovni.
Diskusia o reforme únie je u nás primeraná, myslí si analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík, člen pracovnej skupiny Konventu. „Téma reformy únie je v súčasnosti druhoradá, prioritou je teraz referendum o vstupe.“ V kampani sa preto vôbec nehovorí o reforme únie.
Téma budúceho fungovania únie ani v iných európskych krajinách nie je témou na prvé stránky novín, lebo ide často o príliš zložité a komplexné otázky. „Je možno aj dobré, že tieto otázky zostávajú na expertnej úrovni, a nespolitizujú sa,“ myslí si Bilčík.
Slovenskí zástupcovia pravidelne pripomienkujú návrhy Konventu o budúcnosti Európy. Národný konvent posiela hlavné témy na pripomienkovanie všetkým jeho účastníkom. Do pripomienkovania sa zapájajú aj slovenské politické strany. „Viaceré strany zaslali podrobne vyplnené dotazníky, v ktorých sformulovali svoj postoj k hlavným otázkam reformy únie,“ hovorí Bilčík.
(mar)
Čo je to KonventKonvent o budúcnosti Európy vznikol po summite v Laekene v decembri 2001, pracovať začal v roku 2002. Cieľom zástupcov vlád parlamentov, mimovládnych organizácií, univerzít a ďalších je pripraviť ústavnú zmluvu Európskej únie. Zmluva by mala zjednotiť doterajšie, na ktorých je únia založená. Jej fungovanie by sa malo zefektívniť, stransparentniť a stať sa demokratickejším.
Konvent sa pravidelne schádza na zasadnutiach v Bruseli, výsledok jeho práce by mal byť definitívne známy koncom júna, keď predseda Konventu Valéry Giscard D‘Estaign predloží návrh ústavnej zmluvy na summite Rady Európskej únie v Solúne. O konečnej podobe zmluvy sa bude rokovať na medzivládnej konferencii. Termín jej konania ešte nie je stanovený.
Veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko presadzujú, aby bola už tento rok v jeseni, čím by sa znevýhodnila pozícia kandidátskych krajín. Tie oficiálne trvajú na tom, aby sa na nej zúčastnili ako rovnocenní členovia s právom hlasovať. Keďže sa však členmi únie stanú v máji 2004, túto rovnoprávnosť zatiaľ predstavitelia súčasnej únie záväzne nepotvrdili.
