do hry vojnou v Iraku zmrazené hľadanie mierového riešenia pre Blízky východ, ako aj podpora a poďakovanie americkým spojencom. To platí hlavne pre Španielsko, ktoré Powell navštívil ešte vo štvrtok, a Albánsko, kde sa včera zastavil cestou do Damasku.
V prípade Sýrie ide o návštevu, ktorá má napraviť vzťahy medzi oboma krajinami, pošramotené sýrskou angažovanosťou v irackom konflikte. Sýria počas vojny v Iraku údajne poskytla útočisko utekajúcim prominentom Husajnovho režimu, ešte pred vojnou sa hovorilo o tom, že schováva iracké zakázané zbrane. Hneď po páde Bagdadu zaznievali z Washingtonu, hlavne z neokonzervatívnych kruhov a z časti Pentagonu hlasy, že Sýria by pre svoju neskrývanú podporu terorizmu mohla byť spolu so Severnou Kóreou ďalším americkým terčom. Napokon však prevážil názor, že vhodnejšie bude vyjednávať.
Powellova návšteva Sýrie je predohrou ďalšej fázy jeho blízkovýchodnej cesty. Na budúci týždeň bude v Izraeli rokovať o „cestovnej mape“- teda pláne na mierové riešenie konfliktu s Palestínčanmi. Práve Sýria sa považuje za jeden z faktorov brzdiacich dosiahnutie mieru. Podporuje totiž palestínske teroristické skupiny ako Hizballáh a Islamský džihád, ktoré majú v Damasku svoje kancelárie a ktoré pravidelne ohrozujú židovský štát.
Američania dlhodobo Sýriu žiadajú, aby sa s týmto problémom vyrovnala, Damask to však považuje za nátlak. Sýrske média označujú americké požiadavky za nevyvážené a jednostranné, pričom upozorňujú na izraelské akcie na palestínskych územiach a od Washingtonu očakávajú uplatňovanie rovnakého metra.
Blízkovýchodní analytici považujú Powellovu návštevu za pokus presvedčiť sýrskeho prezidenta Bašara Asada, že jeho krajina sa môže stať mierovou silou.
Sýria však tvrdí, že na to, aby robila ústupky, musia byť najprv vyriešené jej územné spory s Izraelom. Rokovania o problematických Golanských výšinách boli prerušené v roku 1999. Podľa BBC však izraelský premiér Ariel Šaron ponúkol Asadovi obnovenie rokovaní, pravdepodobne na nátlak Washingtonu. (mik, reuters)
