Nedávno objavené kostrové pozostatky australopitekov z jaskynného komplexu Sterkfontein v Juhoafrickej republike by mohli spochybniť existujúce teórie o šírení dávnych predchodcov človeka. S použitím novej datovacej techniky, ktorá je založená na meraní polčasu rozpadu radioaktívnych izotopov hliníka a berýlia, totiž ukázali, že odkryté kosti majú štyri milióny rokov. Doposiaľ sa predpokladalo, že príslušníci druhu Australopithecus africanus žili niekedy pred poldruha miliónom rokov a ich najznámejšie nálezy pochádzajú z Kene v strednej Afrike. Najstaršie fosílie australopitekov majú asi 4,2 mlióna rokov. Vek najstarších fosílií pravdepodobne prvého priameho predchodcu človeka, druhu Homo rudolfensis, sa odhaduje na 2,5 milióna rokov. Tieto najstaršie nálezy australopitekov tak vypĺňajú dlho hľadaný chýbajúci spojovací článok medzi opicami a živočíšnymi druhmi, ktorých evolúcia viedla až k dnešným ľuďom.
K tomuto záveru dospeli vedci vďaka vyriešeniu problému s určovaním veku pozostatkov. Nová metóda využíva fakt, že mnohé kosti ležali vo vrstve zmiešanej zo skál a drobiacej sa horniny. V hornine vedci hľadajú určité izotopy poznačené kozmickým žiarením, ktoré na ne pôsobilo iba v oblasti blízko zemského povrchu. Z miery rozpadu rádioaktívnych izotopov sa potom dá určiť, ako dlho sa hornina nachádza na mieste nálezu.
