FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
e boli ešte suchšie. Vo februári a marci spadla menej ako desatina zrážok oproti dlhodobému normálu.“
Veľmi suchý je aj vzduch, vlaha sa z pôdy stráca aj vyparovaním. Predseda poľnohospodárskeho družstva Devio v Nových Sadoch pri Nitre a predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec hovorí, že prvé problémy prišli hneď po zime. Poľnohospodári museli vyorať skoro stotisíc hektárov, ktoré zle prezimovali. V tuhej zime porasty vymrzli a pomrzli znova, keď už vychádzali ďalšie porasty.
Dnes sa ešte nedá povedať, či bude úroda naozaj taká katastrofálna, ako naznačuje táto jar a či vláda poľnohospodárov odškodní. V roku 2000 schválila asi 2,7 miliardy pre prvovýrobcov a všetky peniaze sú už zaplatené.
„O prípadnej pomoci poľnohospodárom rozhoduje vláda mimoriadne, ale o tom sa ešte nediskutovalo. Vždy sa rozhoduje, až keď sa zoberie úroda,“ povedal Oravec. Nevylučuje, že ak bude veľké sucho, bude drahšia múka a automaticky aj chlieb. „Ale závisí aj od toho, čo sa deje v okolitých štátoch, aké by boli ceny dovozov.“
Menší záhradkári zatiaľ ešte veľké suchá príliš nepociťujú. „Polievame hadicami ako vždy. Ale tí, čo záhradky polievajú vodou zo sudov, alebo vodu nosia zo studní, určite pocítili, že musia nosiť vodu vo vedrách omnoho častejšie, ako napríklad vlani, keď možno stačilo každý druhý deň trochu poliať,“ hovorí Marián Pleva, ktorý má záhradku pri rodinnom dome.
(rf)
V máji nemá pastierovi obschnúť palica„Veru tak. Sucho je. Len sem-tam čosi kvapne. Keď poriadne nezaprší predtým, ako prídu teplé noci, je po pastve,“ horekuje Laco Suchý, skúsený ošetrovateľ z ovčej farmy na Ružíne neďaleko Košíc. Staré ovčiarske príslovie hovorí, že v máji nesmie pastierovi obschnúť palica.
Ani nádrž, okolo ktorej krúžia rybári v očakávaní začiatku sezóny v kaprovitých vodách, nie je naplnená. Hausbóty, ktoré nestoja na pilieroch, ležia na bruchu na vyprahnutom brehu. „Ale vlani v lete bolo horšie. Ružín takmer bez vody,“ hovorí Marián Braxatoris z Košíc.
Najviac hromžia poľnohospodári. „Repku sme vysiali na 600 hektároch, 550 sme museli vyorať. Teraz na nich sejeme náhradnú plodinu, slnečnicu. Dôvod? Mokrá jeseň, dlhá a tuhá zima, neskorá jar. U iných vidím veľké problémy pre nedostatok jarných zrážok. Už teraz chýba 40 až 50 milimetrov,“ hovorí Jiří Žitnik zo spoločnosti Oľšanka v Košických Oľšanoch. „Poškodené sú aj porasty pšenice. Jačmeň sa môže ešte zachrániť, keby v priebehu týždňa zapršalo.“
Včera predpoludním v Košiciach krátko, ale výdatne popršalo. „Hovorí sa: Suchý máj, skúpy rok. Chvalabohu, nemusím polievať záhradku. Už by som ani nemala čím. Všetku dažďovú vodu zo sudov som už minula,“ teší sa dôchodkyňa Alžbeta Mačingová v záhradkárskej lokalite Baňa. (sen)
Predseda družstva z Poník: Príroda je v šoku
PONIKY - Situácia v poľnohospodárskych družstvách v okolí Banskej Bystrice sa neustále zhoršuje. Predseda Poľnohospodárskeho družstva v Ponikách Ján Krnáč hovorí, že sucho ešte veľa škody nenarobilo, ale hrozí, že ak nebude čo najskôr pršať, postihne to najmä jariny, ktoré sa už teraz len veľmi ťažko zviechajú. Škody si zatiaľ nikto nedovolil odhadovať.
„Nie je to ešte kritické, ale ak nebude pršať ešte týždeň, alebo dva, ako hovoria predpovede, bude zle,“ povedal včera Krnáč. Družstvá budú musieť hľadať náhradné riešenia, v Ponikách napríklad plánujú vysadiť kukuricu. Krnáč však tvrdí, že ani to nebude ideálne. Ešte v horšom stave ako jariny, sú kŕmne porasty. „Vlani sme mali problémy s oziminami, lebo veľa pršalo, teraz je zas sucho. Príroda je v šoku, vytrácajú sa prechodné ročné obdobia,“ hovorí. (wm)
Naposledy u nich pršalo v noci zo 17. na 18. marca
TESÁRSKE MLYŇANY - „Naposledy pršalo v noci zo 17. na 18. marca. V apríli sme zaznamenali päť- až osemstupňové mrazy. Dážď nás asi nemá rád,“ hovorí konateľ spoločnosti Agrospol 5 v Tesárskych Mlyňanoch František Hruška. Takúto suchú jar si nepamätá, hoci v poľnohospodárstve pracuje 45 rokov. Dážď sa vraj v minulosti vždy nad poľnohospodármi zľutoval.
Spoločnosť hospodári na 1825 hektároch. Pestujú pšenicu, jačmeň jarný, repku olejnú, slnečnicu a hrach. Na jar museli vyorať 140 hektárov repky a pšenice ozimnej. Ukazovala sa zlá úroda, plodiny vymrzli a neschádzali. Družstvu tak vznikla priama škoda 120-tisíc korún. Na uvoľnené plochy zasiali jačmeň jarný a slnečnicu. „Plodiny suchom trpia, hádam najviac jačmeň. Repka síce kvitne, no jej porast je nižší ako obvykle. Dážď očakávame každým dňom. Na závlahy nemáme techniku ani peniaze,“ hovorí Hruška. Na poli si obzerá pšenicu. „Z jedného korienka vyrastajú dve až tri odnože, čo sľubuje dobrú úrodu. Aj koreňový systém plodiny je zdravý. Len potrebuje vlahu.“ (bej)
