edkovať svoj priestor podnikateľským subjektom a nájsť nové formy spolufinancovania podporných projektov. V tomto roku by suma mohla predstavovať až 140 miliónov korún.
„Humanitárna pomoc je priestor, v ktorom sa učíme, ako ľuďom v núdzi poskytnúť pomoc tak, aby nebola vnímaná ako ponižovanie, ale naopak, ako cesta k nezávislosti,“ hovorí Andrej Bán, šéf občianskeho združenia Človek v ohrození.
U nás si na diaľku môžete adoptovať iba indické dieťaNa Slovensku funguje adopcia na diaľku od roku 1996 a znamená možnosť pravidelne finančne podporovať dieťa v krajine tretieho sveta. „Doteraz si u nás adoptovalo deti vyše 3800 ľudí,“ hovorí koordinátorka projektu Mária Takáčová. „Orientujeme sa na oblasť štátu Karnataka v Indii. Projekt s bosnianskou partnerskou organizáciou sa skončil v júli 2002, lebo podporované bosnianske rodiny sa sťahovali a poklesol aj záujem o adopciu z tejto krajiny,“ hovorí.
Momentálne má podporu zo Slovenska 930 detí v Indii. Adoptívny rodič dostane kópiu osobnej karty dieťaťa s fotografiou, môže si s ním písať po anglicky alebo vymieňať si kresby. Informácie o dieťati získava minimálne dvakrát do roka. „Niektorým stačí, že poskytujú dieťaťu podporu a nepotrebujú žiadne dôkazy, iní si zase predstavujú častejšiu korešpondenciu s dieťaťom. To však nie je vždy možné, záleží aj od pomerov indickej rodiny.“
Deti sú evidované v piatich centrách sociálnej pomoci, ktoré podliehajú centrálnej evidencii. Každé dieťa má vkladnú knižku. Príspevky prichádzajú priamo pod správu centier, správcovia sa ďalej starajú o ich prevod, alebo priamo nakupujú deťom stravu alebo školské potreby, hradia pobyty v letných táboroch, prípadne internátne poplatky.
Adoptívni rodičia posielajú mesačne 400 korún na dieťa. Niektorí majú záujem príležitostne prispievať vyš-šou sumou. „Z indickej strany nám povedali, že nie je dobré, ak jedno dieťa dostane viac peňazí ako ostatné. Čo sa ušetrí, zhromažďuje sa v spoločnom fonde, ktorým disponujú tamojší správcovia a využívajú ho na kúpu univerzálnych potrieb,“ hovorí Takáčová. Ak záujemca nemá možnosť prispievať pravidelne a chce aspoň jednorazovo pomôcť, môže prispieť na číslo účtu. Touto sumou sa dopĺňajú príspevky pre deti, na ktoré darcovia náhle prestali z rôznych dôvodov prispievať.
O rozširovaní projektu Adopcia na diaľku, ktorá patrí pod Slovenskú katolícku charitu, sa zatiaľ neuvažovalo. „Záujem sa objavuje, hlavne z Ukrajiny a niektorých afrických štátov. Brzdou sú finančné a personálne dôvody,“ hovorí Takáčová.
Ak si chcete adoptovať na diaľku dieťa z Indie, treba vyplniť dotazník, o ktorý môžete žiadať v ústredí Slovenskej katolíckej charity. Tu dostanete aj informácie o svojom budúcom dieťati. Adresa: SKCH, Kapitulská 18, Bratislava, e-mail: charita@computel.sk, tel. 02-5443 1506, 5443 2503Povzbudením sú listy od mladého Roshana
„Pomoc na diaľku je dôležitá, vo svete je veľa biedy,“ hovorí Ján Figeľ, predseda zahraničného výboru Národnej rady. Pre adopciu na diaľku sa s manželkou rozhodli v jubilejnom roku 2000. Podporujú mesačnými príspevkami štúdium dnes už trinásťročného indického chlapca. Posilňuje to podľa nich vedomie a istotu, že sme všetci súčasťou univerzálnej ľudskej rodiny. „Dôležité je, aby moja aktivita slúžila adresátovi. Dostávame správy zo Slovenskej katolíckej charity, ktorá pomoc hodnotí. Ale najväčším povzbudením sú listy od mladého Roshana,“ hovorí Figeľ. „Kontakt s chlapcom je zatiaľ len písomný. Neviem, či sa niekedy naživo stretneme, ale nevylučujem to. Mohlo by byť to pekné stretnutie.“
Zmanažoval to nešikovne, ale už to prehrmelo
Z dvoch možností - podporiť dieťa z Bosny alebo z Indie - si Jaroslav Liptay z Bratislavy vybral tú druhú. Po štyroch mesiacoch mu pridelili chlapca.
Svoje rozhodnutie pokladá trochu za osudový moment. „Prvý list s kontaktom na centrum v Indii som dostal asi po polroku. Chirama (na snímke), ktorý mal vtedy šesť rokov, som hneď dal pozdravovať. Potom som od neho dostal list s krásnym rukopisom. V škole patrí medzi úspešnejších. Naša korešpondencia nie je častá, ale platím pravidelne,“ hovorí.
O zmysluplnosti rozhodnutia žiadne pochybnosti nemá, no predsa hľadal vhodnú príležitosť, ako a kedy to manželke povedať. Napokon sa to dozvedela inak: „Korešpondenciu adresovanú mne poslali omylom inej rodine. Vtedy sa zistilo, že Chiramovia sú v databáze traja. Keď mi z centra volali, nebol som doma. Zodvihla to manželka, začula čosi o adoptívnom synovi a veru jej nebolo všetko jedno. Asi som to nešikovne zmanažoval, ale už to prehrmelo.“
Nie je to spasiteľský komplex
Anikó Tóthová má 30 rokov a pracuje v počítačovej firme. Osemročného Simona Niagu si adoptovala na diaľku pred rokom. Kontakt na české združenie Humanisti si našla cez internet. Mnohí jej tvrdili, že je to podvod, no ona sa pre myšlienku nadchla. „Na rok platím 7000 českých korún, vo víre povinností na tento záväzok zabúdam, takže moje platby občas meškajú,“ hovorí.
Humanisti si databázu detí vytvárajú priamo v afrických školách a prízvukujú, že dieťa podporujú nie iba pre jeho vysvedčenie a dobré známky. Podľa nich je lepšie vyberať si staršie deti, lebo tie potrebujú podporiť vzdelanie viac. „Prvotným inštinktom darcu býva väčšinou získať malé zlaté dieťa s veľkými očami, ale práve toto kritérium nie je rozhodujúce,“ hovorí Anikó.
Zámerne si nevybrala cirkevnú organizáciu. „Misijná činnosť po náboženskej línii sa mi zdá byť do istej miery zavádzajúca. Inú prestíž má kňaz, ktorý ide robiť misiu napríklad do Brazílie, a inú taký, čo ide len sem do Svidníka. A vierovyznanie misionárov sa často líši od náboženských tradícií krajiny, do ktorej prichádzajú.“
Anikó tvrdí, že nepatrí do početnej skupiny presvedčených samaritánov. „Chudobní ľudia nie sú nesvojprávne bytosti. Nechcem zaspávať s pocitom, koľko detí vo svete umiera. Nemám spasiteľský komplex,“ dodáva.
Keď pohne svedomie celebritami
Adopcia na diaľku sa u našich susedov deje predovšetkým cez Českú katolícku charitu, no medzi darcami prevažujú nekatolíci. Myšlienka nadchla aj známe osobnosti - napríklad Mahulenu Bočanovú, Petru Černockú, Zuzanu Bydžovskú či Petra Kostku.
Herečka Mahulena Bočanová hovorí: „Vzala som si dve deti z Ugandy, Marry má sedemnásť, Mohamed šestnásť. Raz do mesiaca si píšeme o bežných veciach: čo robíme cez deň, o ich babičke, aké majú radi zvieratá, aké jedlá… Je dôležité, aby mali deti kamaráta a aby sa bezcieľne netúlali. Posielam im darčeky, ale asi nenájdem odvahu vybrať sa za nimi. Som príliš veľká citlivka, asi by som to ťažko niesla.“
Známy český herec Petr Kostka s manželkou Carmen Mayerovou si pred rokom adoptovali deväťročné dievčatko Shamim z Ugandy. Nedávno sa za ňou Kostka na vlastnú päsť rozhodol vycestovať a hovorí, že to zmenilo jeho život.
„Keď som začula z rádia, aká je v Ugande bieda a nevzdelanosť, premýšľala som, ako pomôcť,“ spomína jeho manželka. „Zo sumy 7000 korún na rok sa Shamime zaplatí aj doktor. Vraj trpí bolesťami hlavy a ešte nikdy ju žiadny lekár ani neprehliadol.“ Petr a Carmen majú štyri dospelé dcéry a štyri vnúčatá. „Keď sme im to oznámili, potešili sa,“ hovorí ich matka. „Možno ich to ovplyvní natoľko, že nás niekedy budú nasledovať.“
Koľko vyjde adopcia na diaľku ročne v Česku:
Uganda 7000 Kč
Litva 5900 Kč
India 4900 Kč na školáka
India 6000 Kč pre študenta
