Miss 2003 Adriana Pospíšilová sa na tróne nevedela ubrániť slzám. Vraj si poplače, aj keď bude korunku kráľovnej o rok odovzdávať. Vedľa nej vicemiss Miroslava Luberdová (vľavo) a druhá vicemiss Simona Slobodníková. FOTO SME - PAVOL MAJER
Po finále sa namiesto oslavy ocitla v zajatí novinárov. Spamätala sa o tretej v noci. Išla na izbu a poupratovala. Zavesila kvety, aby sa vysušili, okúpala sa a zaspala. Bez plaču aj bez radosti. Len tak normálne, ako vždy.
Jedna z prvých profesionálnych fotografií 19-ročnej Miss Adriany Pospíšilovej.
Miss 2003 ADRIANA POSPÍŠILOVÁ.
Tri dni po súťaži ste boli v zajatí novinárov. Stihli ste sa porozprávať aj s rodičmi?
„Na polhodinu ma pustili domov. Rýchlo sme si prehrali kazetu z finále, ale nemali sme s otcom čas na žiadne objímačky.“
Vy ste otcov miláčik?
„Áno, ja som tatkova.“
Máte ešte brata. Ten je mamin?
„Nie, obaja sme otcovi.“
Mamu doma len tak trpíte?
„Naši sú rozvedení, žijeme s otcom.“
Určil to súd, alebo ste sa rozhodli sami?
„Boli sme už veľkí, keď sa rozchádzali a rodičia nás nechali rozhodnúť sa.“
Teraz vám nenapadlo, že by ste sa osamostatnili? Prenajali si vlastný byt?
„Nie. S otcom vychádzam veľmi dobre.“
A s mamou?
„Už dobre, je mi kamarátkou. Vychádzame lepšie, ako keď sme spolu bývali.“
Pri pesničke Paľa Haberu použili klip, v ktorom finalistky predstavovali s mamami. Podobáte sa na tú svoju?
„Fyzicky veľmi, povahou som viac po otcovi. Teší ma to, keby som stretla muža, ako je môj otec, hneď si ho vezmem.“
Čo vám stihol otec po finále povedať?
„Nespomínam si. Navalilo sa na mňa toľko novinárov! Aha, už viem, podal mi kvetinky a povedal, že vedel, že to dokážem.“
Predpokladal vaše víťazstvo?
„Neviem. Rodičia veria svojim deťom.“
A vy? Boli ste prekvapená?
„Nevideli ste ma? Čakala som, že to bude päťka (Miss sympatia) alebo Mirka (1. vicemiss). Netušila som, že to budem ja. Som iná, veselá, nie ideálna misska.“
Aká je ideálna miss?
„Väčšina ľudí má názor, že ideálna miss je elegantná, tichá, skromná.“
Hlúpa?
„Často si to ľudia myslia. Aj preto sa teším, že som ňou teraz ja. Teda taká, ktorú to nezmenilo, a dúfam, ani nezmení.“
Máte pocit, že máte svoj rozum, že osobnosť vo vás už je?
„Myslím si to.“
A nezmení vás ani pocit, že sú zrazu ľudia na vás zvedaví?
„Po prenose ma na recepcii čakala moja najlepšia kamarátka, ani ona neverila, že sa vrátim taká, ako vždy. Myslela si, že ma víťazstvo hneď zmení.“
Máte pred sebou ešte veľa.
„Ja som taká odjakživa. Nič, čo sa mi v živote stalo, ma nezmenilo. Ani keď som nakrútila reklamu, ani keď ma teraz porota vybrala, lebo sa tak rozhodla.“
Vnímali ste vôbec, čo hovoríte?
„Dnes som dostala otázku, akú otázku som dostala vo finále. Ťažko som si spomenula a doteraz neviem, čo som na ňu odpovedala. Ani keď som chodila po móle, nepočula som, čo hovoria. Vraj povedali, že chodím na gymnázium. To bola chyba v scenári. Mám po maturite.“
Vraj sa chystáte na medicínu.
„Áno, aj pôjdem.“
Určite?
„Prinajhoršom si vybavím odklad. Prinajhoršom. No nerada by som.“
Čo ste robili ten rok po maturite?
„Vedúcu telemarketingu vo firme.“
Prečo medicína?
„Lebo celá rodina je lekárska. Len brat vybočil, je právnik. Ja som išla vylučovacou metódou, nič iné by ma nebavilo.“
Je to veľa učenia. Ako to pôjde dokopy s povinnosťami miss?
„Uvedomujem si, že je to ťažká škola. Moja mama mala brata v treťom ročníku práve na medicíne. Vyštudovala, vychovávala brata, stihla aj upratať… Keď to stihla ona, prečo nie ja. Viem, že na tú školu chcem ísť. Škola je moja budúcnosť.“
Evidentne nemáte strach, že vás teraz bude okolie vnímať ako krásnu, ale o to ťažšie ako múdru.
„Z toho naozaj strach nemám. Práve preto som rada, že to dopadlo takto. Konečne môže byť na tróne niekto, kto si môže ľudí získať tým, aký je, tým, že rozmýšľa inak.“
A kto vás prihlásil na miss?
„Sama.“
Na Slovensku máme dve súťaže miss. Prečo ste sa rozhodli pre túto?
„Prihlásila som sa na obe, ale pri tej druhej ma odradila voľná disciplína, zdá sa mi trápna. Tak som išla na casting tejto miss.“
Pripravovali ste sa?
„Vzala som si lodičky, plavky a išla som.“
Nenastal okamih, v ktorom ste si povedali, že ste do toho nemali liezť?
„Nie.“
Čo tréma?
„Každá z nás mala trému. Ale ja som súťaživá, brala som to športovo. Keby som nezvíťazila, tak sa nerozplačem.“
Ste ten správny človek, ktorý môže povedať, prečo sa misska väčšinou rozplače. Aj vy ste sa napokon rozplakali.
„Keď som počula svoje meno, vôbec som nevedela, čo mám robiť. Pozrela som sa na moderátorov, na otca a až potom som si uvedomila, že mám ísť pred trón. Videli ste, najradšej by som sa tam bola rozmrnčala, čo teraz. Nič ďalej si nepamätám. Pozerala som dookola a rozmýšľala, čo v tom kresle robím. Doteraz mi to nedochádza.“
Čo iné vás vie dohnať k plaču?
„Som dosť citlivá, stane sa mi to. Najviac pri filmoch, či už sú romantické, alebo tragické. Myslím, že budúci rok, keď budem odovzdávať korunku a spomeniem si na svoj večer, tiež si poplačem.“
Čo ostatné dievčatá? Neplakali?
„Keď aj náhodou plakali, nemala som šancu zaregistrovať to. Išla som od novinára k novinárovi.“
Ako ste vychádzali s finalistkami?
„Počas príprav sme vychádzali veľmi dobre, vo finálový večer tam už trocha rivality bolo. Vo Forze tvrdia, že sme boli výnimočne súdržný kolektív. My štyri, čo sme vyhrali, sme sa skamarátili viac, lebo sme spolu zostali aj po finálovom večere.“
Spomínate Forzu. Čo vám zakázali pri rozhovoroch hovoriť?
„Nič. Upozornili ma, že sa nemusím vyjadrovať na otázky, či mám partnera a podobne. Mne to však nerobí problém.“
A máte?
„Som sama.“
Uvedomujete si, že o vás možno budú mať muži záujem len pre medializáciu?
„Presne to si uvedomujem a presne preto chcem ešte nejaký čas ostať sama.“
Ste pripravená, že teraz budete pracovať pre agentúru, budú vám plánovať čas? Budete mať menej slobody.
„Podobne je to v každej práci.“
A aké máte reakcie okolia?
„Ozvali sa a tešili aj takí, čo som sa s nimi už dávnejšie nestretla.“
Prišli už aj závisť so zlobou?
„Iste. Ohováranie bolo aj bude a prišli aj nejaké esemesky. Odosielateľov však nepoznám a hoci ma to zarazilo, nemienim sa tým zaoberať. Každý rok sú reakcie na tú, čo vyhrá. Vlani Eva Verešová vyslovene rozdelila národ na tých, čo sa im páčila, lebo je iná, a na tých, čo to nezniesli.“
Prvýkrát ste sa stretli aj so známymi ľuďmi ako Dočolomanský, Renč?
„Ani sme sa nerozprávali.“
Teraz sa budete v smotánke vyskytovať po boku podobných celebrít.
„Na nejaké akcie budem musieť chodiť, ale tam so mnou pôjde vždy niekto z agentúry. Iste ma s nimi zoznámia, ale to neznamená, že ma to nejako zaujíma, akurát to bude patriť medzi moje povinnosti.“
Za tú chvíľu, čo ste slávnou, už vyšli v médiách aj dezinformácie. Napríklad, že to vy ste pri ďakovaní boli vďačná, že vás mama vychovala ku kráse a skromnosti. Vy ste však ďakovali dedkovi a babke. To bolo celkom vtipné.
„Áno, už som sa začudovala všeličomu. Vraj mám aj psa, ale ja mám len mačku. Alebo že som skrývala pod mejkapom tetovačku. Vôbec nič som neskrývala.“
Ako sa budete vyrovnávať s tým, že sa teraz veľa takýchto noviniek o sebe dozviete práve z novín?
„Zatiaľ sú to normálne veci, nič strašné. Moje okolie vie, aká som, a to je dôležité.“
Máte najlepšie roky na zábavu. Aj na to budú médiá číhať. Čo keď sa opijete?
„Po prvé mi alkohol nechutí, iba ak kokteily, a to zvládnem jeden - dva. Po druhé sa nezvyknem opiť a robiť škandály. Ešte sa mi to nestalo.“
Nikdy nehovor nikdy!
„Viem, že ak by sa mi to stalo, radi to napíšu. Zlé sa rozšíri hneď, dobré pomaly. Možno mám výhodu, že som z Bratislavy.“
Prečo? V Bratislave sa zasa dostanete ľahšie k drogám ako v menšom meste.
„Áno, dieťa by som tiež radšej vychovala v menšom meste. Tou výhodou myslím, že viem, ako to tu chodí, že sa nemusím prispôsobovať, že z toho nezošokujem.“
Ktorá z predošlých miss sa vám svojím osudom či činnosťou najviac páči?
„Jana Ivanová. Odvtedy, ako sa na mňa prvýkrát usmiala, mi bola sympatická, milá. Rozprávala som sa aj s Evou Verešovou a Andrea Verešová je veľmi pekná a podarilo sa jej preraziť aj v zahraničí.“
Čo si myslíte, že vám tento titul môže okrem darov a slávy priniesť?
„Skúsenosti, kontakty, cestovanie.“
Čo vám môže vziať?
„Súkromie.“
Missky hovorievajú o charite, zvieratách. Ako chcete vy pomôcť svetu?
„Na to vám neviem odpovedať. Neviem, či to má byť akurát charita. Myslím, že niekedy je viac vedieť potešiť hneď a aj v menšom. Napríklad nájsť si čas podpísať sa dieťaťu, ktorému tým urobíte radosť, má pre mňa väčší zmysel, ako odpovedať na otázky novinárom.“
Čo sa vám na sebe najviac páči?
„Oči.“
A na mužoch vás vie čo upútať?
„Na mužovi ma nezaujíma žiaden detail, skôr to, aby bol celok dobrý a milý.“
Mohol by byť muž od vás menší?
„Láska je slepá. Mohol, ale nemusel.“
Keby to vyžadoval modeling, zmenili by ste na sebe niečo? Aj chirurgicky?
„Podľa toho, o akú zmenu by išlo. Nerada by som si dala ostrihať vlasy. Bolo mi ľúto aj to, že mi podstrihli končeky.“
A postava? Športujete?
„Zakorčuľujem si a zaplávam.“
Myslíte si, že máte zmysel pre humor?
„Určite. Až príliš veľký.“
Aké ste znamenie?
„Lev.“
Veríte na charakteristiky znamení?
„Ja som typický lev, presne to sadne.“
Tak sa charakterizujte.
„Vyšší vzrast, svetlý typ, zvučný hlas, slnečné deti, rozdávajúce šťastie. Manželstvo s levicou je životnou výhrou! (Smiech.) Milujú celou svojou bytosťou a vedia veľkodušne odpúšťať. Lev je však aj tvrdohlavý. Keď je vonku slnečno, tak je lev veselý, a keď sychravo, má depresiu.“
Mávate depresie?
„Poznám ich, ale už dlhší čas sa mi všetko darí, som šťastná.“
Čo ste naposledy čítali?
„Neviem, kto to napísal, ale volalo sa to Diabol a láska. Staršia žena sa chcela dostať so svojím rozumom a skúsenosťami do mladšieho a krajšieho tela. Keď sa jej to pomocou diabla podarilo, oľutovala. S krásnym telom a skúsenosťami si viac uvedomovala, aké to majú ženy ťažké.“
A majú to ženy ťažké?
„Určite. Ťažšie ako muži.“
V čom?
„Žena musí viac dokazovať, keď niečo vie. Pozrite sa len na to, ako ťažko sa žena prebojuje do vedúcej pozície. Predstavte si ženu ako predsedníčku parlamentu.“
Sledujete politiku?
„Sledujem, ale veľmi ma nezaujíma.“
Vo voľbách ste boli prvovolička, boli ste voliť?
„Iste.“
Máte pocit, že ste týmto titulom dospeli?
„Pokojne mi tykajte. Pri vykaní sa cítim, akoby som mala sto rokov. Fakt mi radšej tykajte.“
FOTO – MARTIN VRABKO
Autor: KATA RAČKOVÁDAŠA MATEJČÍKOVÁ
