Mali ste niekedy problémy s tým, aby sa vaše deti učili?
„Chvalabohu, nie. Od začiatku sme ich viedli k samostatnosti. Samozrejme, že v začiatkoch, kým sa rozbehli, sme im so školou pomáhali. Potom to už ani veľmi nebolo treba.“
Akým ste rodičom? Benevolentým či skôr prísnym?
„No usilujem sa, byť s deťmi skôr kamarátom, ale, samozrejme, nie je to vždy možné. Deti treba usmerňovať, aj keď nie nasilu. Nejaké rady im však dávať treba.“
Ako reagujete na zlé známky?
„Nijako. Syn päťku donesie zriedka, je to skôr výnimka. Ak sa mu pritrafí, nechávam to na neho. Zvyčajne sa stáva, že počas dvoch dní už hlási nápravu.“
Používate pri výchove tresty?
„Občas, keď mám dojem, že sa v učení poľavilo, sa vyhrážam. Ale vyhrážky nesplním.“
S dcérou, ktorá je vysokoškoláčkou, ste zažili už dvojo prijímačiek. Na gymnázium a na VŠMU. Ako ste ich prežívali?
„Ak si dobre pamätám, pomáhali sme jej posilňovať sebadôveru. Ale nebolo to nič zvláštne.“
Myslíte si, že prijímačky deti stresujú ?
„Áno. Videl som to na synovi, ktorý nedávno len tak skúšobne ako ôsmak išiel na prijímačky na výberové gymnázium. Skúšky spravil, ale neprijali ho. Bola to preňho dobrá skúsenosť, lebo videl, že i napriek tomu, že sa dobre učí, to nestačí. Bral to ako pokus.“
Ako ste reagovali?
„Veľmi sme o tom nediskutovali, keďže ho to nijako nezobralo. Len som mu ako Komenský pripomenul, že o rok by asi mal urobiť ešte čosi navyše.“
Ste zástanca doučovania pred prijímačkami?
„Myslím si, že to treba skúsiť, lebo v školách deti nedostávajú rovnaké vzdelanie. Po tohtoročnej skúsenosti s prijímačkami k tomu asi siahneme. Aby bol smelší, istejší.“
