18/2: Praskanie koreňov mrkvy je dôsledok stresu zo sucha (10, 15 = % vlhkosti pôdy). KRESBA - AUTOR
Z trojice najčastejšie pestovanej koreňovej zeleniny: paštrnák, mrkva a petržlen je najnáročnejší na teplo a svetlo posledný z menovaných. Paštrnák znáša aj slabšie zatienenie. Na koreňoch sa prejavujú často fyziologické defekty spôsobené striedaním sucha a vlhka (praskanie koreňov mrkvy) alebo nedostatkom vzduchu v pôde (hrdzavosť petržlenu). Veľký význam má preto pravidelné zavlažovanie, ako aj dostatočne hlboký (0,4 metra), humusový, kyprý a prevzdušnený povrchový horizont pôdy.
Koreňovú zeleninu nehnojíme organickými hnojivami a neprehnojujeme dusíkatými hnojivami. Najmä pestovanie skorej karotky vyžaduje nízku hladinu dusíka v pôde. Ináč dochádza k hromadeniu dusičnanov v koreňoch, ktoré škodia nášmu zdraviu. Základné hnojenie neskorej koreňovej zeleniny pozostáva z kávových lyžičiek hnojiva na meter štvorcový: 7 NPK alebo 3 liadok amónno-vápenatý, 3 superfosfát, 2 draselná soľ. Počas vegetácie môžeme porast prihnojiť roztokom najviac 10-percentnej koncentrácie pri aplikácii na pôdu a 4-percentnej na rastlinu. Kyslú pôdu vápnime k predplodine.
Úrodu znižujú a znehodnocujú predovšetkým rôzne škodce - hrdzavé larvy kováčikovitých chrobákov, nazývané drôtovce v kyslých pôdach, medvedíky v humóznych, kyprých a vlhkých pôdach alebo hnedé húsenice morovitých motýľov v záhradách pri styku s poľnohospodárskymi pozemkami. Najnebezpečnej-šia je však mucha vŕtavka mrkvová, ktorej larva vyžiera chodbičky v koreňoch. Mladé rastlinky odumierajú a pri starších sa znehodnocuje úroda, ktorá pri skladovaní zahníva alebo černie. Rastlinky chránime zalievaním pôdy roztokmi pesticídov alebo meter vysokou ohradou z netkanej textílie, ktorou bránime prístup muchám k porastom. Porasty koreňovej zeleniny sú spravidla zdravé. Husté zaburinené a tienené porasty najmä v jeseni napáda múčnatka. Listy striekame fungicídnymi prípravkami.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
