Jarky plemena lacaune.
Podľa tradícií sa na Juraja (24. apríla) vyháňali ovce na pastvu. Tento rok sa však vegetácia neponáhľala s rozvojom. „Nedávno som bol vo Valašskej Bystřičke na Morave, v nadmorskej výške asi 550 metrov. Odtiaľ som prešiel celé Kysuce až k Považskej Bystrici, pasienky boli všade takmer suché. Južnejšie, smerom k Trenčínu sa už kríky aj oziminy začali zelenať, ale trávy nie sú bohvieaké. Takže vyháňanie oviec na Juraja vo výške nad tristo metrov bolo problematické, skôr nereálne,“ hovorí Ing. DUŠAN OCHODNICKÝ, CSc. z Bošáce. Známeho odborníka na chov oviec a kôz, autora viacerých kníh i publikácií, sme požiadali o rozhovor.
Majú chovatelia v tomto období ešte zásoby krmiva pre ovce?
„V drobnochovoch, kde je do päť či desať oviec alebo i kôz, sa riešenie vždy nájde. Svojej jednej či dvom ovečkám môže dať aj brezové, vŕbové alebo iné prútiky, natrhať púpavu. Dobrý chovateľ dáva napríklad bahniciam či kozám aj pred kotením zapraženej polievočky, aby pôrod prebehol bez ťažkostí a jahniatka či kozliatka boli životaschopné. Zložitejšia situácia so zásobami je však na farmách alebo družstvách, kde navyše chovajú hovädzí dobytok.“
Ktoré plemená oviec sú dnes na Slovensku rozšírené?
„Z chovov vymizla merinka, dá sa počítať na niekoľko stoviek. Zostala nám zošľachtená valaška a cigájka, pri ktorých sa snažia výrazne zvýšiť produkciu mlieka. Na Stanici chovu a šľachtenia oviec a kôz v Trenčianskej Teplej sa už päť až šesť rokov chová napríklad lacaune. Ide o vysoko výkonné mliekové plemeno oviec, pôvodom z Francúzska. Východofrízske plemeno, ktoré sa tiež vyznačuje vysokou mliekovou úžitkovosťou, bohužiaľ, upadlo do zabudnutia. Kontrola úžitkovosti sa totiž predražila.
Lacaunské aj východofrízske ovce môžu prinášať významný efekt v chove, musia však dostávať primeranú výživu. Ani krížence, ktoré môžu dojiť ešte viac - 120 až 150 litrov mlieka - sa bez plnohodnotnej výživy nezaobídu.“
Nehovorilo sa, že ovečka je skromné zviera?
„Kedysi to hlásali špičkoví odborníci. Dnes je to však nezmysel. Ovečka je skromná za podmienok, že produkuje jeden a pol kilogramu vlny, za sezónu nadojí 40 až 50 litrov mlieka a jahňatá dosahujú priemerný denný prírastok pod 100 gramov. Ale my potrebujeme úžitkovosť aspoň 120 litrov mlieka, denný prírastok na úrovni 220, respektíve viac gramov pri zošľachtenej valaške, pri cigájke o niečo viac. Výživa je pritom takmer odjakživa bolesťou slovenského ovčiarstva.
Štyridsať rokov som pracoval vo výskume, kde som sa zaoberal predovšetkým výživou hospodárskych zvierat. Nepodarilo sa mi z toho dostať do krvi chovateľom ani manažmentu takmer nič. Na Slovensku je niekoľko chovov, spočítate ich možno na prstoch dvoch rúk, ktoré venujú výžive oviec naozaj pozornosť. Ostatné ich vlastne podvyživujú. Chovateľ by sa mal zamyslieť nad tým, že ovčie mlieko je - v porovnaní s kravským a kozím - bielkovinová i energetická bomba, ktorá však musí mať základ v poriadnej výžive. A keď chcem mliekovú produkciu zvyšovať, zviera treba kvalitne kŕmiť. To je aj prípad plemena lacaune alebo východofrízskeho, ktoré sú náročné na výživu, lebo sú robustné s mimoriadne intenzívnym metabolizmom.“
Spomenuli ste, že merinové ovce vymizli z našich chovov. Prečo?
„Merinka bola ešte pred desiatimi rokmi orientovaná na vlnu. Vlna sa však stala ekonomicky druhoradým produktom. Aj keď zisk z nej bol pre chovateľa fantastický, dnes je takmer nulový, pretože náklady na ostrihanie ovce sú vyššie ako tržba za vlnu. Merinky mäsového i mliekového typu sa u nás momentálne kriesia. Niektoré stáda, najmä na východnom Slovensku, už dosahujú priemernú produkciu takmer sto litrov, čo je krásne.“
Aký je záujem o ovčie mlieko?
„Je oň stále záujem. Dnes ho napríklad Liptovská mliekareň popri tradičných výrobkoch používa aj do niektorých kyslomliečnych výrobkov. Do určitej miery sa uplatňuje aj pri výrobe syra kaškaval.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
FOTO - DUŠAN OCHODNICKÝ
