IntimitaNaša čitateľka nedokáže s manželom vyriešiť problém s dovolenkou. Majú dve deti, ale spoločné prázdniny s nimi sú už dlhšie nemožné. Deti v lete nemajú s kým byť, preto jeden týždeň strávili s mamou, druhý s otcom, na striedačku. Oni sami spolu neboli. Pri hľadaní východiska medzi nimi vznikali napäté situácie. Vidíte riešenie v takejto situácii?

Spýtali sme sa našich internetových čitateľov. Tu sú niektoré z ich odpovedí:

* * *

Ťažko radiť rodičom, ktorí navzájom nevedia komunikovať a deti tým len trpia. Pre deti preto asi bude lepšie ísť na pár dní do tábora, stráviť jeden týždeň s mamkou, druhý s otcom, skúsiť jednodenné tábory a podobne. Sama som rozvedená, ale s bývalým manželom bývame spolu kvôli deťom. Týmto kompromisom sme aspoň zatiaľ predišli porozvodovým komplikáciám v detských dušiach.

* * *

Moja exmanželka to vyriešila jednoducho: nedovolí mi deti ani vidieť, stretnúť sa s nimi, nieto ešte byť s nimi cez prázdniny. Hucká ich proti mne a ničí všetky citové väzby, ktoré sme si za tie roky s deťmi vybudovali. Je zbytočné súdiť sa, všetky súdy dávajú automaticky za pravdu matke. Svedkov, ktorých navrhujem, ani nepredvolajú, deti nenechajú vyšetriť nezávislým psychológom. Skrátka, deti som nadlho stratil, ale čo je smutnejšie, deti stratili otca.

* * *

Ja som mala šťastie, keď boli deti malé, moja mama už bola v penzii a deti s ňou boli rady. Navyše, manžel učí na vysokej škole, takže má tiež v lete dosť voľna. Ale medzi kamarátmi je veľa takých, čo sa leta vyslovene boja. Plánujú takmer každý deň - tých osem-deväť týždňov je pre nich neskutočne veľa. Tiež sa cez prázdniny iba striedajú, aby voľný čas nejako pokryli. Ale vždy sa snažia aspoň ten jeden týždeň byť aj spolu, aby mali aj spoločné zážitky. Myslím si, že o to by sa mal snažiť každý, lebo keď spolu manželia nie sú vo voľných chvíľach, ale iba v pracovnom strese, ľahko sa môže stať, že sa tak odcudzia, že to napokon dospeje až k spomínanému rozvodu.

* * *

Myslím si, že by sa to malo riešiť nekompromisnejšie. Štátu by predsa malo záležať na tom, aby sa rodiny nerozpadali. Súčasný systém dovoľuje pár týždňov dovolenky, to je úplne neľudské, žiadna regenerácia, čas na rodinu, nič. Nehovorím o firmách, ktoré považujú za úplne prirodzené, že ich pracovníci trávia v robote 14 hodín denne. Zamestnávateľ by mal vyjsť ľuďom v ústrety, dávať viac plateného voľna. Iné riešenie nevidím. Jedine, že by si osamelá matka našla nejakú kamarátku, ak nemá nikoho v rodine, komu by zverila decko vtedy, keď bude ona - tá kamarátka na dovolenke so svojím vlastným dieťaťom. Najideálnejšie by, samozrejme, bolo, keby sa deti navzájom poznali a kamarátili. To isté však platí aj o manželovi. Dúfam, že aj on sa snaží nachádzať riešenie.

* * *

Neviem, prečo by jedinci mali dávať zodpovednosť za svoj život či rozhodnutia na bedrá štátu či firmy. To by bolo veľmi pasívne - čakať. A ak naše šťastie dáme do pasívnej polohy, pričom aktívny má byť niekto zvonku - to by som asi nedokázal - čakať, dúfať a potom zúfať. Pri všetkej úcte - snáď až na Kubu a Čínu - toto čakať nemožno a je lepšie reálne konať ako snívať o veciach, ktoré nie sú reálne. Zamestnávateľ voľno nedá, to je fakt.