Päťdesiatročná majiteľka cestovnej kancelárie B. S. Travel z Liptovského Mikuláša sa v nedeľu popoludní ubránila ozbrojenému prepadu. „Celý život pracujem, zarábam si korunu po korune, a potom príde niekto s pištoľou, vyrevuje, že ma zastrelí, a chce si bez práce zobrať peniaze,“ reagovala včera pani Božena na otázku, kde zobrala toľko odvahy, aby začala zápasiť s ozbrojeným útočníkom.
Davaj peniaze, lebo ťa zastrelím!
Bolo desať minút pred druhou hodinou popoludní a v okolí cestovnej kancelárie, ktorá sídli priamo v Obchodnom dome Prior, nebolo veľa ľudí. Božena vybavila posledného zákazníka a ešte pred odchodom domov oblečená už vo vetrovke telefonovala. Dvaja muži si zrejme dobre poobzerali okolie a vstúpili do kancelárie. Na hlavách mali dámske punčochy a šiltovky stiahnuté do tváre.
„Zrazu bol predo mnou chlap s pištoľou a priložil mi ju k tvári. Kričal, davaj peniaze, lebo ťa zastrelím! Druhý bol pri ňom. Na chvíľu som zostala zaskočená z tých pančúch na ich tvárach, ale tiež som zakričala, že žiadne peniaze nemám,“ hodnotí nedeľňajšiu situáciu z odstupom dňa pani Božena. „Kričala som: Pomóc, prepadli ma!“ – dodáva. Ten s pištoľou k nej priskočil, jednou rukou ju chytil pod krk a druhou zakryl ústa. Jeho komplic utekal ku zmenárni, kde mali byť peniaze.
Pani Božena zdrapla útočníka za krk
„Škrtil ma, skoro som sa zadusila a ten druhý stále vykrikoval, že kde sú peniaze, ona tu nemá peniaze, opýtaj sa jej, kde sú. Povolil mi ústa, ale ja som zase kričala a pokúšala som sa mu rukou strhnúť pančuchu z tváre.“ Vtedy dostala ranu na tvár a útočník ju prevalil na stôl. Druhou ranou, tento raz pištoľou, jej rozbil ústa. Stále som sa mykala, kopala. Útočníci boli prekvapení, že sa Božena pištole nezľakla a bránila sa. „Zápasila som. Kolegyňa, ktorá začula krik, utekala po vrátnika. Zadrapla som ho asi za krk a vyšmykla som sa, pretože som chcela ujsť ku dverám. Chytil ma za vetrovku, tá mu však zostala v rukách a ja som vypadla na ulicu.“
Paradoxné je, že v čase, keď ozbrojení útočníci vybehli z kancelárie, išla okolo skupina vojakov. Zakrvavená pani Božena kričala, že ju prepadli, aby ich chytili. Nikto neurobil nič a útočníci sa stratili medzi bytovkami. Mali však smolu, lebo nechali v kancelárii šiltovky.
Pani Božena aj dnes hovorí o prepade bez strachu. „Ani neviem odkiaľ sa vo mne nabralo toľko duchaprítomnosti. Som dosť nebojácna. Vždy sa smejem, že strach a peniaze som nikdy nemala. V prvom momente som bola zaskočená, ale potom vošla do mňa zlosť. Hovorím, čo sa má stať, sa stane. Aby sa to nestalo, treba sa brániť,“ dodáva pani Božena, ktorá ubránila svoju cestovnú kanceláriu pred dvomi ozbrojenými mužmi.
DANIEL VRAŽDA
