obchode a službách by sa mal počet pracujúcich v prvom polroku zvyšovať. V medziročnom porovnaní bude zamestnaných o 0,3 percenta ľudí viac.
„Očakávame, že priemerná miera nezamestnanosti dosiahne v prvom polroku 17,3 percenta,“ píše sa v správe, ktorú vláde tento týždeň predložil minister práce Ľudovít Kaník. V absolútnom vyjadrení toto percento znamená, že bez práce bude do júna v priemere 485-tisíc ľudí. Na porovnanie, pred dvoma rokmi ich bolo vyše pol milióna.
V tomto polroku budú rásť aj príjmy zamestnaných. „Priemerná nominálna mzda dosiahne 13 900 korún, čo bude o 8,5 percenta viac ako vlani,“ hovorí správa. Okrem príjmov však vinou zdražovania tento rok vzrástli výdavky ľudí. Po zohľadnení predpokladaného vývoja cien tak životná úroveň pracujúcich vzrastie oproti vlaňajšku len o 0,7 percenta.
Chudoba aj vlani predstavovala jeden z najvážnejších sociálnych problémov. Napríklad v Košickom kraji žil minulý rok v hmotnej núdzi takmer každý piaty človek. Naopak, najmenej ľudí v hmotnej núdzi odkázaných na pomoc štátu bolo v Bratislavskom a Trenčianskom kraji. V Bratislave sa chudoba týkala 2,5 percenta občanov.
Štátne dávky sociálnej podpory poberalo vlani vyše 320-tisíc ľudí. Z takmer dvoch tretín to boli jednotlivci. Rodiny s deťmi čerpali 31 percent z balíka určeného na sociálnu pomoc, pričom polovica z nich bola bez jedného zo živiteľov. Zvyšné štyri percentá si rozdelili bezdetné rodiny. Väčšina chudobných rodín má aspoň jedného zo živiteľov bez zamestnania.
Vstup do únie prinesie zdražovanie
BRATISLAVA - Postupné zvýšenie cien až o 62 percent si vyžiada vyrovnanie sa priemeru Európskej únie. Na jedného občana to bude znamenať nárast výdavkov o zhruba 3500 korún mesačne, konštatuje správa monitorujúca sociálnu situáciu Slovákov za minulý rok, ktorú pripravilo ministerstvo práce. Stúpnuť by mali najmä ceny takzvaných neobchodovateľných tovarov a služieb, ktoré momentálne najvýraznejšie zaostávajú za cenami v členských štátoch únie. Napríklad zdravotnícke služby v roku 2000 stáli len desatinu toho, čo museli v priemere zaplatiť občania krajín únie a dopravné služby len 16 percent. Po vstupe Slovenska do únie by malo vzdelávanie zdražieť asi o 84 percent, nájomné a energie o 76 percent, zdravotnícke služby o 77 percent, doprava asi o 53 percent a služby hotelov a reštaurácií o takmer 60 percent. (tasr)
