FOTO SME – JÁN KROŠLÁK

Máte doma maturanta? Potom ste už pravdepodobne vyobracali slová: schopnosti, možnosti, záujmy, budúcnosť, perspektívne zamestnanie. Teraz si podávajú prihlášky na vysoké školy a profesionálna orientácia do veľkej miery rozhodne o ich budúcnosti. Medzi tými, ktorí sa na vysoké školy hlásia, je aj malé percento študentov so zdravotným postihnutím.

Ako sa hlásiť na vysokú školu

„Títo mladí ľudia často potrebujú modifikované podmienky už pri prijímacích pohovoroch. Preto by mali na túto skutočnosť upozorniť fakulty, na ktoré sa hlásia, už pri podávaní prihlášky,“ hovorí Elena Mendelová z Podporného centra pre zrakovo postihnutých študentov Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V príručke Ako na vysokú školu je pri každej fakulte uvedené meno koordinátora pre prácu s postihnutými študentmi.

Centrum je síce zamerané najmä na integráciu zrakovo postihnutých do vysokoškolského štúdia a života, ale jeho služby využívajú aj študenti s iným druhom postihnutia. Pracovníci centra so širším okruhom spolupracovníkov im poskytujú aj poradenstvo pri výbere vhodného študijného odboru. Nevidiaci napríklad nemôže absolvovať praktické cvičenia z biológie alebo chémie, práca s napätím je pre neho nebezpečná, a preto odbory ako biológia, elektrotechnika alebo chémia preňho nie sú vhodné.

Alternatívne formy skúšok

Prijímacie pohovory na vysoké školy sú vraj na úrovni gymnaziálneho štúdia. Nároky kladené na budúcich študentov mnohých fakúlt však vysoko prekračujú tento rámec, preto sa neraz na prijímačky špeciálne pripravujú. A čo postihnutí, žiadajú úľavy? Nie. Potrebujú len rovnocenné podmienky. „Preto by sa mal študent s postihnutím skontaktovať so školou, na ktorej chce študovať, už teraz. Mal by upozorniť na to, že potrebuje alternatívnu formu skúšky a zároveň sa informovať, z akej literatúry sa má na prijímačky pripravovať (nevidiaci si musí dať väčšinu textov spracovať) a až potom podať prihlášku. Odporúčame, aby k nej priložil aj fotokópiu preukazu o zmenenej pracovnej schopnosti. Je tiež dobré v samostatnej obálke poslať na dekanát fakulty list, v ktorom zvlášť požiada o prispôsobenie formy skúšky svojim možnostiam,“ pokračuje doktorka Mendelová. Aj centrum kontaktuje fakulty a podľa diagnóz študentov navrhuje alternatívy - nahradenie písomnej skúšky ústnou, písomnú za účasti asistenta alebo na špeciálnom počítači a mnohé iné. Niekedy je potrebné rátať s predĺženým časovým limitom.

Nie ste zvyknutí na neúspech? Chyba!

Pri komunikácii s okolím aj pri štúdiu bývajú na tom lepšie tí študenti, ktorí nechodili do špeciálnych škôl. Naučili sa zvládať tempo, ktorým sa učí na bežných školách. „Naši študenti nie sú vždy na neúspech, ktorý tiež patrí k štúdiu, pripravení,“ upozorňuje Elena Mendelová. „I keď oficiálne mali na stredných školách normálne študijné plány, z technických dôvodov sa učivo neraz redukuje – nevidiaci neabsolvujú niektoré časti z geometrie, praktické cvičenia z biológie, z informatiky dostanú len základné teoretické informácie, nemusia prečítať celú povinnú literatúru. Niektorí majú problémy nadviazať kontakt, povedať svoj názor a obhájiť si ho, majú problémy s mobilitou, neovládajú efektívne techniky učenia.“ To, v čom zaostávajú, však musia dobehnúť, inak na prijímačkách nemajú šancu.

Štúdium na univerzite je najmä práca s informáciami. A väčšina bežných textov je pre nevidiaceho nedostupná. Mal by mať teda technickú pomôcku, ale aj zručnosť, aby mohol produkovať písomné práce. „Je nemysliteľné, aby náš študent povedal: Ja nepíšem, odpovedám ústne. Preto by si študenti mali zadovážiť napríklad elektronický záznamník s hlasovým výstupom alebo s braillovským riadkom – a požiadať štát o finančný príspevok.“

Niekto študuje, niekto iba chodí do školy

Postihnutí študenti majú všetko ťažšie, ale inak sú presne takí istí ako my. Elena Mendelová hovorí: „Jedni sa učia a majú výborné výsledky, iní iba chodia do školy. Problém je v tom, že ich je málo, a preto sú veľmi viditeľní. Ak jeden postihnutý školu „fláka“, ľahko vznikne negatívna skúsenosť, ktorá môže ovplyvniť prístup pedagógov k ostatným. Ale pozitívna skúsenosť otvára brány - ak je jeden šikovný, pedagógovia obdivujú jeho inteligenciu a rozhľad a neraz majú tendenciu zovšeobecňovať.“

Študenti s postihnutím musia na štúdium vynaložiť značné úsilie. Preto je prirodzené, že úspešní absolventi sa uplatnia vo svojej profesii. Psychológ pracuje v psychiatrickej liečebni, absolvent špeciálnej pedagogiky buduje stredisko pre nevidiacich, absolventka odboru dejepis-etika učí na gymnáziu a jazykárka je prekladateľka.

MONIKA GÁLIKOVÁ