Jediná sekunda delila Čechov a ich profesionálneho lídra Petra Dlaska od toho, aby sa 52. MS v cyklokrose stali pre usporiadateľov najúspešnejšie nielen cez víkend, ale v histórii. Získali šesť medailí, o tri viac ako ich úhlavní konkurenti Belgičania, ale tí majú dve zlaté. Profíci strávili v teréne 3715 s a po jednej chybe prehral Čech, ktorý drvivú väčšinu času strávil na čele, zlato o sekundu.
„Je z toho strašne zlomený,“ vravela jeho mama Marcela na čele fanklubu v Tábore, ktorý sa prezentoval suvenírmi svojho miláčika. Zaslúžil si aj tak uznanie. Od začiatku bol vo vedúcej skupine s obhajcom titulu Groenendaalom a štyrmi Belgičanmi. Obhajca spadol, Dlask uštval aj dvoch z Belgicka, ale zvyšní mu nedovolili dosnívať zlatý sen, hoci sa v kuloároch vravelo, že Belgičania budú jazdiť na vlastné tričko. „Spory sú preč, ideme iba za Belgicko,“ povedal „Supermario“ de Clercq, ktorý vlani prežil niekoľkomesačnú kampaň proti sebe. Na MS v Holandsku jazdil s krajanom Nijsom, ktorý túžil dostihnúť Holanďana Groenendaala, ale Mario neťahal. Holanďan bol jeho klubový kolega. Teraz to vrátil pomocou Verveckenovi.
Česi prežili slávne dni a zásluhou juniorov sa dočkali prvého zlata po roku 1995. Dlaskovým zlatom sa mohli historicky dotiahnuť na Švajčiarsko. Táborčania pripravili MS na vysokej úrovni, trať dala každému zabrať, a ako povedal riaditeľ podujatia Čestmír Kalaš, v prípade návštevy 10 000 divákov po oba dni bude podujatie ziskové. Vstupné bolo 350 Kč. Stalo sa, domáci dvojnásobne jasajú, brali iba pochvaly a ako na večierku v husitskom múzeu povedal šéf svetovej cyklistiky Hein Verbruggen, „urobili ste to tak dobre, že aj pán Žižka by bol na vás hrdý.“
Skromne jasali aj Slováci. Po rozdelení Československa náš cyklokros ťahá za kratší koniec. Napokon nikdy sme, s výnimkou skvelého Ondreja Glajzu a smoliara Hrica, nemali veľké oči, ostatná medaila Bachledu je z roku 1992. Rozdelenie nás hodilo do tretej desiatky v cieli. Róbert Glajza túto kliatbu takmer prelomil, 20. miesto je najúspešnejšie vôbec. Pred Glajzom, ktorý túži, aby nemusel „robiť“ výsledky na ceste a potom v teréne, je nádej, že sa mu to v ŽP Šport Podbrezová, odkiaľ je aj štátny tréner František Sitora, podarí. Podbrezová je nádejou celej našej cyklistiky, mohla by vytrhnúť aj tŕň z päty cyklokrosu. Problém je v tom, že za Glajzom je diera, ani naturalizovaný Čech Metlička ju nezamietol. Máme juniorov a nadšenie ich trénera Šíbra. Chce to čas. Škoda však, že o tento šport je malý záujem. Bývalí medailisti v ČR sú tréneri, funkcionári, z našich sa Glajza venuje autám, Bachleda i Hric sú v cudzine. JÁN MIKULA
