Viac než päťdesiat najvýznamnejších umeleckých osobností z kolísky civilizácie zvolilo výbor, ktorý má nadviazať kontakt so všetkými autormi, ktorí boli na čiernej listine režimu. Prvým konkrétnym aktom bolo premenovanie doterajšej oficiálnej únie spisovateľov na Úniu slobodných spisovateľov a mysliteľov.
Ako pre BBC povedal básnik Imad Kadhum: „Všetci, ktorí sa stretli v Bagdade, odmietali doterajší režim Husajna a mnohí mali problémy, keď vo svojich dielach neoslavovali Saddáma.“ Ako dodal dramatik Aziz Abdul Sahib, vládna strana Baas pozorne sledovala umenie a mnoho diel sa tak ocitlo na indexe. Mnohí autori boli zavraždení, o osude niekoľkých kedysi väznených sa stále nič nevie.
Vo svetle perzekúcií umelcov sa javí ako paradox, že kým bol Saddám Husajn pri moci, údajne sám napísal tri romány. Anonymné diela v duchu banálnych love-stories boli totiž masívne propagované a získali samé pozitívne recenzie. Symbolicky sa tak opakuje história: iný diktátor, Stalin, bol tiež veľmi svojráznym milovníkom umenia. To len potvrdzuje, že nie náhodou bol jeden z najobávanejších diktátorov 20. storočia vzorom pre svojho irackého pohrobka. (bbc, her)
